FUNDU DEPOSITARIU BANKU MUNDIAL BA TIMOR LOROSA’E

Size: px
Start display at page:

Download "FUNDU DEPOSITARIU BANKU MUNDIAL BA TIMOR LOROSA’E"

Transcription

1 TRUST FUND BA TIMOR LOROSA E Banku Mundial ho Banku ba Desenvolvimento Asia nian maka kair/administra Fundu Depositariu ba Timor Lorosa e, hodi simu fundus hossi Governu rai-rai sira tuir mai hanesan: Australia, Finlandia, Irlandia, Japaun, Nova Zelandia, Noruega, Portugal, Reino Unido, Estados Unidos da América, Comissão Europeia nó mós Banku Mundial. UPDATE No.5 Terça feira,dezembro 12, 2000 Relatorio ida ne e hasai fulan ida dala ida, fo hatene kona ba actividades Trust Fund ba Timor Lorosa e,(tfet) hala o liu hossi Banku Mundial nia orgaun governador sira, conforme resultado nebe hetan iha encontro Doadores sira nian iha Tokio, iha Dezembro Multi-doadores sira TFET nian fo ajuda ossan atu reconstroe ho desenvolve fila fali actividades Ekonomia Timor Lorosa e nian, nebe prepara no fiscaliza tiha ona hossi Banku Mundial ho Banku ba Desenvolvimento Asia nian (ADB). Bancu Mundial hanessan Conselho de Administracao. ADB mak kair/kontrola projetus TFET nian hanessan hadi a estradas, Portos, be, telekomunikasaun ho electricidade, e, hamutuk ho Banku Mundial, responsabiliza ba projetus sira hossi sector Saude, Educasaun, Agrikultura, desenvolvimento sector privado ho haburas ema nia kapasidade iha area ekonomia nian. Banku Mundial ho ADB servisu hamutuk ba projetu desenvolvimento comunidade nian, hanessan fo ossan atu hala o projeto sira ne e. Actividades Trust Fund ne e, bazeia iha principios sira tuir mai ne e: Lider Timor Lorosa e sira fo sira nia partisipasaun ne e importante iha faze hot-hotu atu garante sustentabilidade ba programa rekonstrusaun nian. Prioridades TFET nian hari i liu housi Conselho Consultativo Nacional; sector kona ba plano ho projeitos nian sei prepara ho partisipasaun especialistas internasionais ho Timor oan sira. Kordenasaun Doadores importante atu garante aproximasaun estrategika no atu halakon tiha duplikasaun eh gap. Banku Mundial ho ADB suporta Administrasaun Transisional atu desenvolve plataforma sectores oioin, atu bele hetan ponto adisional ida a as liu iha rekonstrusaun ho desenvolvimento. Importante lalais, hanessan mos qualidade TFET hahu atu fo fundu gratis nebe maka fleksivel, katak atu fahe ajuda-lalais projeto ida nebe boot liu sektor nian komessa fahe tiha ona iha Marsu ho programa kona ba investimento longo prazo. 1. Status Financial (US$) TFET Promessa Recibos * Compromisso Despesa Novembro 166,440,000 68,290,000 84,390,000 21,978,802 Outubro 1 166,440,000 58,290,000 80,390,000 17,393,000 Mudansa 0 10,000,000 4,000,000 4,585,802 * Atu aumenta tan ba US$15 milhoens ne e, Portugal prepara ona US$35 milhoens iha nota Promissorio ida ba TFET. Ho tan valor balu atu taka conta sira nebe la tama iha TFET hanessan iha fu1an Dezembro loron 1, Iha ne e hamutuk ho ossan US$ 2.5 milhoens nebe destinado ba estradas,transportes,portos ho Electricidade sira nia projecto nebe sei hein atu hala o contrato, iha sector sira ne e. 2. Projetu nia Informasaun Projetu Timor Oan Hi it An Rasik (atu hametin Komunidade no Governu lokal) fo suporte ba eleisoens democraticas konselhus sucu nian atu bele hamoris akontabilidade no participasaun instituisoens lokal. Hossi konselhu sira, komunidade lokal sira simu subsidio atu reabilita infrastrutura bazika no komessa fali atividade ekonomia nian. Projetu ne e mos fatin ba komunidade sivil, riku-soin kultura nian ho grupu vulneradu sira, hanessan feto faluk sira ho oan kiak sira atu bele tama iha laran.(usd21.5 milhoens sei fo ba 2.5 nia laran, US$7 milhoens sei fo hanessan primeiru fundu tuir kontratu nebe hatan tiha ona.). Rezultadu : Bain hira hahú Projetu ida ne e, CEP fo suporte ba formasaun 417 sukus, konselhus de desenvolvimentu iha Distritus hotu.situasaun seguransa nebe foin lalais maka as uitoan, bainhira hala o

2 2 eleisaun conselho nian iha Postos tolu iha rai-ketan (fronteira) iha area Suai hanessan Fohoren, Fatululic ho Fatumean.Maibe, formasaun ba posto tolu ne e halo to o hotu iha fulan Novembro,nebe oras ne e hamutuk sub-distritu 60.Facilitadores sira simu knar atu hala o iha sub-distritos hotu, sei continua simu treino nafatin kona ba questoens oi-oin.excepto ba posto 3 Suai nian, sira seluk hetan ona ema hanessan facilitador.mane ida ho feto ida hossi aldeia ida-idak simu ona treinos atu bele sai hanessan facilitadores iha area hotu.membros conselho nian nafatin participa tuir treinos atu aumenta tan sira nia matenek, liuliu ba feto sira atu bele mos hola parte iha knar sira ne e.treino específico ida hala o tiha ona ho nia objectivo ida ne e nian. Ema sira kair ossan Projectos nian, hossi Distrito hoto hó mós Teknicos facilitador sira iha Distrito, simu ona treinos atu bele ba halo knar iha Distritus.Tuir fali sei hare ossan ba projeto sira hó nia explicasoens tecnicas balu.treinos atu prepara proporsal sira no mos servisu secretaria nian atu ajuda facilitador sira no mos membros conselho nian apresenta tiha ona hanessan preparasaun ba siklu tuir mai.auxílio ba siklu tuir mai sei boot liu nune e sei konta mos hó proporsal nebe hatama atu hala o actividades economia nia hodi bele haburas ossan iha postos.projecto ba Conselho de Posto 6 hetan ona aprovação no na in tolu seluk nebe hala o tiha ona desenbolsu kah gasta ona osan maka Tutuala, ho Baguia iha loron 29 fulan Novembro; Ermera iha loron 8 fulan Dezembro. Entrega manejamentu no administrasaun projecto nian ba ekipa Nasional ida Iha loron 23 de Novembro, grupo Timor oan ida simu knar atu kair administrasaun projeto kona ba atu hametin povu no governamentu lokal. Grupu ida ne e sei fo apoio ba facilitadores na in 90 distrito nian, no mos facilitadores na in 800 aldeia nian ho ida hanessan contador hodi hare distrito sira iha rai Timor laran tomak. CAA, ajuda hossi comunidade sira taci balu nian nebe uluk kair serbisu projeto ida ne e halo ona plano atu muda hodi entrega responsabilidade ba colega sira Timor oan, maibe tanba obstaculuos barak maka sira atravessa,liu-liu kona ba projectos nebe sei haksoit ba mai,iha país laran tomak, maka hodi halo programa entrega ida ne e tuir passos neneik. Wainhira hahú knar ida ne e ha u sempre admira ho entusiasmo ho integridade nebe povo ida ne e hola parte. Projetu sira hala o ho participasaun comunidade nian nabe maka as tebes.ida ne e hatudu katak projeto ida ne e sei la o ba oin ho sucesso. Lia fuan hossi Christopher Dureau, Staf e oras ne e hanessan ulun ba grupo ida ne e. Wainhira hahú projeto ETTA, projeto nebe iha Sra. Ana Pessoa, socio hossi Gabinete Administrasaun interna, nia tau matan ba. Sra Pessoa sempre fo nafatin animo ba projeto ida ne e, hahú iha loron nebe nia mos hola parte iha knar ida ne e, hodi fiar mos katak importante liu maka kapacidade atu kair serbisu,la os de it Timor oan maka kair racik. Ema barak hossi administrasaun grupo ida ne e serbisu tiha ona wainhira projeto ida ne e hahú. Timor oan sira hahú serbisu iha ne e, wainhira Programa CEP ne e moris.ami barak mak ajuda atu hari projeto ida ne e, hodi assiste to o nia sai boot e oin seluk. ( ) Ami nia grupo, aprende buat barak, simu tulun mos barak, e oras ne e ami pronto ona. lia fuan sira hossi Reinaldo Pereira Borges, Cordenador operasaun. Rosa Vong hanessan Lider suplente ba Grupo ne e, mos fo nia razaun hodi concorda katak kona aspectos tecnicos sira mos hala o tiha ona hori uluk kedas. Tamba ne e ami pronto atu continua programa ida ne e hodi ba oin. Plano Servisu nian :Iha fulan oin mai postos barak mak selecciona tiha ona ba actividades ba ciklu nebe tuir mai e barak atu hahu ona. Sei iha demora uitoan tanba festas natal nian, no mos tempo udan. Nune e mos actividades barak kona ba infra-estrutura sei hetan demora, maibe tempo udan ne e sei benefecia ba agricultura ho propostas ba Industria uma nian. Projetu atu halo moris servisu ba comunidade Dili, hamutuk ho UNDP, usa servisus publico intensivo atu halo moris servisu ba sira nebe kiak iha rai cidade, nune bele habadak tiha gap ema nebe servisu no ema nebe la serbisu. Projetu ne e atu ajuda komunidade hodi organiza limpeza no halakon tiha lixo iha Dili laran, liu-liu sira nebe sai hossi uma laran. (US$499,000 ba fulan lima laran). Resultadu : Projetu curtu prazu ida ne e la o hela iha komunidade na in sanulo nia laran no fo tiha ona servisu ba ema na in 3,584 desde fulan Marsu loron 30, nebe ba pagamento salario actual,selu tiha ona US$234,324 hanessan salario actual,nebe representa 86% ba salario tomak nebe selu tiha ona. Iha fulan ida ne e, ema servisu hossi grupo barak tulun iha servisus iha mercado central ho Becora,Stadion hodi hala o mos servisu saude publika nian iha area helicoptero nia tun fatin. Planu Servisu : Iha ona projecto katak ema na in 813 sei tama servisu molok actividades projetu nian hotu iha fulan ida ne e.

3 3 Violasaun contra feto sira,- papel Banco nia papel kona ba assunto ida ne e. Loron 16 hala o actividade contra violencia Gênero ida ne e nian [25 Nov. to o 10 Dez 2000] Secção Negocio ba Unidade hossi UNTAET ho Banco Mundial halo reunião ida hodi koalia kona ba Violencia contra feto iha Timor Loro Sa e e Doadores sira mos fo sira nia apoio. Iha reunião ida ne e, ema barak marca sira nia presença hanessan NGO lokal sira, Organisasaun feto sira nian, representantes ONU, Agências Desenvolvimento CivPol ho NGOS Internasional sira. Apresentasaun hossi Banco Mundial nia Coordinator iha regiao sira no lider ba grupo CEP Gillian Brown, discute kona ba parte importante hare hossi religiao, hahalok tradicional hanessan barlaki ho poligamia, no acesso ba educasaun hossi papel feto sira nian iha sociedade Timor Lorosae. Participantes sira hamutuk iha neon atu defende feto sira iha sociedade liu-liu kona ba desigualdade, uso da forca hodi hassoru feto sira liu-liu hossi uma laran. Grupo ne e recomenda ba Banco Mundial atu hanoin buat ruma kona ba assunto ida ne e, atu halakon desigualdade e fo kbit ba feto sira nia posisaun. Hanessan exemplo fo educa hodi fo mos coragem ba feto oan sira atu sira bele hetan autorizasaun economica, liu-liu feto sira nebe hela dok hossi vila ka cidade. Recomendasaun seluk tan maka tenqui iha lei ida hodi defende feto sira; campanha consciencia publica; treinos atu ema bele servisu hatene cuidado saude, e professores sira tenqui reconhece fo sai assunto ida ne e; fo apoio ba NGO local sira atu sira mos bele fo tulun iha servisu ida ne e; servico mos ho sira nebe violencia nia hun.evaluasaun servisu ida ne e nia sei hala o iha tinan foun liu tiha Projetu emergencia nian atu rehabilita infrastruturas (estradas, portos ho central electricidade nian) iha tina ida ho balu nia laran sei hala o vigamentos sector nian. (USD29.8 milhao liu fali ba tinan 1,5, ho USD27,8 tuir data nebe simu kona acordo de concessao). Projecto ida ne e sei mobiliza ema no mos sira contrato na in sira internacionais atu hala o servico hodi loke fatin ba grupos comunidade nian atu bele participa iha actividades sira hanrssan servico estrada.. Projecto ida ne e mos sei apoia restabelecimento controle institucional rede estrada nian. Resultadu: Estrada Hahu tiha ona contra 5 iha nivel internacional iha Junho 2000, hanessan continuasaun hossi projeto sira emergencia nian. Projecto ida ne e, sei continua atu hadi a servisus uluk nian, manutensaun reserva nian no mos fo kbiit ba rede principal iha condisaun ida rasoavel. Completa tiha ona contratos nebe hadiak estradas sira iha Baucau, Viqueque no Manatuto iha Natarbora.Contrato na in sira nebe kair serbisu iha Oekussi, serbisu hodi hein deit ona tempo contrato atu remata. Sei tau contratos alternativos iha fatin sira nebe servisu seidauk hotu atu bele remata servisu sira ne e.contrato sira nebe halo kona ba atu hadiak estradas sira Maubisse, Same Maliana no Zumalai sei hanaruk tan tempo tanba situasaun seguransa nian. Hein atu remata contrato sira ne e iha fulan Dezembro klaran.total despesa ba contrato lima ne e hamutuk besik dollar tokon $3.7. Tuir distinsaun iha prequalificasaun nebe permite atu hatene ema contrato na in sira iha servisu civis bele preve andamento programa nian iha hadia deit ho manutensaun ofertas sira sei loke ba contrato 11 nebe usa esquema ida ne e durante fulan Novembro ho programa rolante hossi convites no ofertas adicionais.prazo final ba prequalificasaun maka 31 Janeiro Ho ajuda ADB TA 3401-ETM,identifica tiha ona prioridades ba servisu sira atu hala o maka rehabilitasaun pontes ho estradas principais. Portos : Terceira cabina completa tiha ona molok tempo consulta. Sei aumenta tan carga nebe bele controla capacidade Porto nian, ba ida ne e sei gasta tan ossan to o $266,112. Central electrica Consulta ona ho ema nebe atu halo inspeccao ba sentral eletriku rural nebe hamutuk iha 21. Servisu sira sei hala o hodi buka mos planus especificos ho documentos atu rehabilita ou troca fali centrais electricas liu-liu sira nebe iha area fronteira.inspecsoes sira halo hotu tiha ona iha fulan Novembro nia laran, e nia resultados, agora sei halo hela analise, e documentos de obtensaun UMA mak prepara hela atu seleciona consultores hossi empresa internasional ba desenvolvimento utilizasaun ho nia sistema administrasaun financeira.servisu ida ne e requere estabelecimento de metros enquanto hala o sistemas, contas nebe inclui indicadores desempenho ossan nian, objectivos, registros, ho demonstrasoens financeiras hamutuk ho treinos iha area ida-idak. PMU buka dadaun apoio direito ba gerentes hossi sector financeira atu assegura sucesso metro programa instalasaun nian.programa ida ne e atu halo instalasoens de 3000 metros ba necessidades domesticas iha 31 de Janeiro Nune e sei facilita colecsaun renda consumidor sira nian. Planu Servisu : Estradas PMU identifica tiha ona reparasoens nebe hala o dadaun ho servisu permanente ba execusaun contrato nebe sei hala o bain hira hala o ona tender entre sira nebe tuir prequalificasaun. Sei selecciona servisu ho contratus sira atu bele fo oportunidade ba contrato na in sira ema rai na in.(liu-liu sira nebe hetan valor iha # nia okos) hanessan mos contrato boot sira nebe sei hetan exigencia maka as liu iha servisu sei fo ba ema sira experiente liu. Ossan ho total de US$10

4 4 milhoens sei usa ba contrato sira ne e ho sira nebe sei halo iha fins de 2001.Engenheiros na in 4/Treinadores regiao nian comprometido tiha ona e sira sei mobiliza iha dezembro 2000 atu hare manutensaun estradas hodi mos hadi ak manutensaun estrada institucional iha regioens locais ho contraentes.atu preve ema ho capacidade hodi fo resposta ba emergencias iha Departamento Infraestrutura nian, sei hala o contratos ba emergencias no halos ho lalais servisus nebe hossi base exige. Sei hahu ho tau administradores Distritu Ermera, Ainaro ho Suai atu selu servisus sira no mos hodi fo apoio ba actividades PKF nian iha rehabilitasaun dalan sira nebe principal iha distritus sira ne e. Perticularmente fundos sei fo mos atu apoia PKF nia manutensaun iha rehabilitasaun estradas nebe hala iha Dili ba Ainaro, Zumalai to o Suai. Programe ida ne e halo parte iha planeamento estrategico ba manutensaun estradas nian iha 2000/2001 tanba tempo udan sei sein to o fulan Maio Contratos sei fo mos ba rehabilitasaun sira nebe considerado hassan emergencia tebes nebe conta atu remata iha dezenbro tinan Portos :Reparos sei halo dadauk ona molok tempo udan iha timor laran tomak.ida ne e sei hala o ba oin nafatin to o tinan 2001 remata. Consultor sira hamutuk hanoin ona inspecsaun ho avaliasaun ida ba cais Dili. Servisu ida ne e sei hala o iha 2001 fulan Janeiro. Central Electrica Servisus Consultor sei fo kbiit ba administrasaun ossan nian kona ba sector electricidade. Sei fo tempo ba sira meses atu estuda e sei hahu iha Janeiro 2001 ho nia custo nebe bele to o $800,000.Sei halo mos concerto atu liga e restabelece linhas distribuisaun nian iha fatin barak. Provisaun ida halo ba deit ida ne e no valor de $ Contratos sira ne e sei hala o iha Projetu ba Empreza Ki ik sira. (SEP) Iha nia objectivo atu hamoris ekonomia lokal no hamosu serviso hatutan liu hosi linha kredito komersial. SEP mos sei fo kontribuisaun atu haboot sistema administrasaun kona ba rai no riku soin seluk, no mos atu fotu kapasidades iha sectores privadas iha Timor Lorosa e laran (US$4.85 milhoens ). Resultadus: Banco Nacional Ultramarino (BNU) aprova tiha ona osan dollar tokon US$2.26 hossi osan tokon US$4 nebe elementu SEP nian bele uza atu halo credito. Hossi total ida ne e, US$1.25 milhoens ema na in 226 foti ona hanessan credito, hossi ema sira ne e iha feto 17 por cento. Standar credito nian maka US$10,000. Credito namkari iha distrito hotu hodi hala o actividades economicas, nebe liu 15 sectores economicas. Porsaun boot liu maka ba sira nebe hala o iha sector transporte nian, tuir fali empresas produtivas. Calcula ona katak moris tan ona 970 servisu foun Desembolsu fundos programado ona atu bele completa iha fulan haat uluk tinan SEP sei haruka ema nebe iha capacidade atu fo treino ba povo sira nebe kair negocio/fila liman.durante primeiro quarto tinan Preparasaun ba treino ida ne e besik ona atu hotu. Website ida lanca ona ba projeto tiha ona resultados kona ba estudus rai nian ho administrasaun propriedade hossi UNCHS iha fulan Setembro. Planu Servisu : Despesas Fundu ba Credito iha ona US$4 milhoens,nebe sira processa ho lalais, Ha hu entrega ona kona ba treino ba empresas ki ik sira nebe programa ona ba primeiro quarto de CY Tender ba survey inicial ba Desenvolvimento centro emprezarial (BDCs)nebe sei buka atu remata iha primeira quinzena tinan Programa Reabilitasaun ho Desenvolvimentu iha Sector Saude nian, fó suporte ba Sector Saude nian hodi hadi a nó mós tau fila fali equipamentu/sasan sira nebé facilita servisu Saude, no mós desenvolvimentu tuir Nasaun ne e nia plano no sistema. (US$38 milhoens ba tinan tolu, US$12.7 milhoens hanessan subsidio nebe hetan ona akordu ba dala uluk). Resultadu :Distritu nia planu iha Saude (DHPs) Hotu tiha ona iha fulan Setembro planu Saude ninian (DHPs) ba Distritu hotu, dok hossi Dili embora, primeira fase clinica autonoma (AMS) hotu ona e negociasoens halo fali contrato ba administrasaun ho administrasaun sistema AMS nian. 25 centro saude hahu mos ona ho pesquisas locais. Avaliasaun fisica ida ba instalasoens saude nian hotu inclui mos ho DHPs nebe ajuda atu confirma prioridades ba reconstrusaun ba nivel distrito nian. Processo atu tau comunicasaun radio sei continua nafatin. Motor roda rua to o 130 usa ona ba clinicas moveis tuir registos nebe halo. Iha Dili. Caminhaun ida atu usa hodi fahe ai-moruk ho tan ambulancia tolu to o tiha ona, e sei sosa tan ambulancia lima ho carreta 4wd atu aumenta tan ba iha team saude nian, hossi distritu. Professionais servisu saude nian hetan treinos ba instituisoes hanessan ba centro nasional educasaun e saude. Actividades sira ne e hala o ona iha Lahane no mos complexo ida sei hadi ak iha Comoro nebe

5 5 foun e hahu halo ho apoio hossi IMC. Primeira volta kona ba imunizasaun polio hodi mos fahe vitamina UNS halko hotu tiha ona ho ajuda hossi consultores na'in 6 hossi Brasil nian. Hossi colaborasaun entre Divisaun servisu saude nian, administrasaun distrito, funcionarios saude no mos voluntarios sira hossi Igreja, NGOs oi-oin, PKF, CivPol resulta 80,000 labarik mak simu imunizasaun. Halo hotu tiha ona preparasaun atu recruta ema sira pessoal saude nian besil ema 100. Servisu kona ba desenvolvimento politica saude nian continua nafatin ho desenhos documentos kona ba opsoens politica iha saude nebe financia hanessan papel sector privado. Hanoin ona mos kona ba prevensaun STDs hanessan mos HIV/AIDS, nebe hetan desenvolvimento hossi team rua hossi consultores visitantes sira. Estrategia nebe hatene hanessan moras labarik nian mos tama ona ho apoio hossi QUEM iha fulan Novembro. Missao supervisaun hossi doador sira Lori ho atu halo revisaun planos de accao nebe desenvolve ona maibe la tama hossi loron 10 to o 22 Novembro Planu servisu nian : Iha semana rua oin, fulan Dezembro sei halo segunda campanha Nasional kona ba imunizasaun. Recrutamento sei hala o ho anucio ba ema na in 600 iha fulan dezembro hahu. Aplicasoens sei hatama molok tinan 2000 remata e recrutamentu ba maioria funcionarios saude nian sei completa iha fulan Fevereiro.Hanessan mos ba staff ex-patriados sei tau hamutuk DHS iha fulan Dezenbro. Hossi 14 secsoens iha central DHS sei completa plano servisu ba Janeiro to o Junho 2001.Hossi primeira serie relatorio trimestral ho implementasaun DHPs nian sei hahu processo ida atu hare hodi assegura cobertura diak liu ho qualidade servisu nian. Plano ida kona ba apoio atu hetan resposta imediata e a longo prazo kona moras oral/nehan sei precisa atu koalia ho AusAid, maibe sei laran metin atu bele hala o iha tinan Servisu sira la o dadauk ona ba oin, iha desenvolvimento politica consultas kona ba assuntos de politica. Difinisaun pacote basico servicos kona ba diretrizes treinos nian no mos materiais la o nafatin ba oin.sei prepara mos apoio tecnico kona ba servisus laboratorio nian, saude ambiental controla moras no mos vector nia moris. Servisu sei continua nafatin ba oin. Hospital ida precisa avaliasaun sei administra tuir assuntos nebe sei decide iha Dezembro laran. Servisu sei desenvolve mos iha supervisaun kona ba construsaun centros saude nian. Modelo ida sei halo iha Dili iha primeiro trimestre tinan Servisu ne e sei hotu tuir programa hossi AMS AMS nia companhia sei hahu ho operasaun kona ba administrasaun. DHS sei assegura administrasaun Farmacia nian nebe sei tuir partida NGO Nian. Nia programa atu remata mak iha fulan Novembro.Sei intensifica esforsos atu tau estudantes medicos tuir fali escola hodi sei halo sira nia estagio iha Timor Lorosa e. Inbventario ida kona ba equipamento medico nebe sei hetan ba instalasoens hot-hotu. Projetu Rehabilitasaun ho desenvolvimentu Agrikultura nian, iha objectivo atu buka hetan fali riku soin sira hanessan hakiak animal, irrigasaun ho infrastrutura rural. (US$20.7 milhoens ba tinan 3, US$6.8 milhoens hanessan donativo tuir akordu ba dala uluk.) Resultadus :Hahu ona campanha ba vacina iha loron 23 Outubro Iha Distritos 8, Aileu, Ainaro, Baucau, Bobonaro, Ermera, Manufahi, Lautem, ho Viqueque. ema na in 119 atu vacina, contratu tiha ona. 69,868 doses to o ona iha Dili nebe fahe tiha balu 40,650 ba distritos. Motor 16 atu veterinario sira usa iha distrito durante campanha vacinasaun, fahe tiha ona. 11 Novembro karau liu ulun 32,123 simu ona vacinas 37,745 karau timur. Servisu hamutuk ho Divisaun saude nian projeto ne sei conta to o EUA$5,000 nebe sei hodi hadi a mos fatin oho karau nian iha Dili.Manual de operasaun ba Agricultura Piloto sei hakerek. Identifica ona uma sira iha Viqueque, Bobonaro ho Lautem atu saiu anfitriao ba centro tolu uluk nian, e autoriza mos ofertas lokais atu reabilita. PMU simu ona 26,000 materiais atu serviso ho liman nian e hato o ona ba NGO tolu atu fahe. Lista beneficiarios kona ba distribuisaun ferramenta sira ne e mai hossi distrito 4 maibe sei hato o ba hot-hotu. Assina tiha ho UNOPS iha loron 9 dezembro atu sosa karau Bali nian ho 1,000 karau timur. Rehabilitasaun Irrigasaun Comoro nian hotu ona 60% lolos tenqui hotu iha fulan Novembro. Estradas hadi a ona, hahu iha Mauana. Estuda ona atu hadi a sistema irrigasaun hanessan mos hala o ona negocio, nebe sei hahu iha Novembro. Planu Servisu : Campanha ba vacina sei continua durante fulan Dezembro NGOs sira hanessan Lokal ho Internasional contratado hotu ona atu hala o mos Informasaun kona ba Programa Agrikultura ninia campanha. Conforme conselho hossi team Social, Projecto ne e wain hira remata sei hala o distribuisaun kona ba Sasan sira hanessan material ba uma ho material ba ema badaen liman sira.

6 6 Projetu Emerjencia Escola (ESRP) katak primeira fase sistema escola nian atu revitaliza Programa educasaun nian atu lori Timor lorosa e ba campo educacional nebe boot liu. ESRP mos iha fundus atu hadia k escolas sira nebe aat, no mos atu halo escola foun. Projetu ida ne e hala o servisu hamutuk ho UNICEF nebe kair ossan atu hadiak escolas sira iha Timor Lorosa e nebe uma kakuluk aat.(akordu ba dala uluk kona ba donativu mak US$13.9 milhoens nebe sei sa e tan iha tinan rua ka tolu) Resultadus : Liu 1 milhaun de Livrus ho Bahasa Indonesia ( 2/3 hossi livrus sira ne e sei buka dadauk) hanessan mos 44,000 livrus textos ho Português to o tiha ona e hala o tiha ona disribuisaun iha País laran. Sei hein tan 54,000 livros portugueses sei hein hela atu to o tan iha fulan Dezembro klaran e ba 1 grau ho 2 tuir quadro Finlandia em 2001 iha fulan Janeiro klaran. 599 metros cúbicos madeira (aikabelak) 1056 toneladas cimento, 150 materiais hakerek nian motor 24 atu apoia team engenheiros lokal to o ona e oras ne e usa ona iha reconstrusaun ba 150 escolas iha timor laran tomak nebe assina tiha ona. Material lokal nebe bele ajuda tan hetan ona. Assina ona mos contrato Nasional atu sossa 5,000 jogos mobilia nian ba salas de aula e anuncia ona kona ba provisaun atu aumenta tan professores local e mobilia ba estudantes. Fo sai iha loron 19 de Outubro Hein mos katak 1/3 hossi mobiliarios sira ne e, sei kontratu ho fabricas lokais. Campanha mos sei hala o hossi Media atu informa ba populasaun kona educasaun ho implementasaun projectu sira. Team ida nebe atu tau matan ba projecto sira ne halo ona revisaun ida iha fulan Novembro klaran.relatorio geral ida kona ba servisu sira ne e hotu hodi fo mos recomendasoens, besik atu hotu ona. Planu Servisu : Aprovasaun final kona ba plano educasionalk atu hari fali escolas foun, hein atu remata iha fulan Dezembro molok atu remata. Identifica tiha ona lokal 4 Maliana, Memo, Manatuto ho Baucau Construcoes sira hein hela atu hahu iha tinan 2001 fulan Janeiro. Projeto ne e sei halo hotu rehabilitasaun ba escolas sira hodi apronta mobilia ba 2,100 salas de aula, iha fulan Março. Projetu Rehabilitasaun abastecimentu Bé nian ho nia objetivu atu buka serve povo Timor Lorosa e hotu iha abastecimentu Bé, no mos hare /serve, kona ba medidas sanitárias, (1) prepara assistência iha rehabilitasaun abastecimentu Bé nian hó Infrastruturas Sanitárias; (2) hodi halo moris fila fali ema hó matenek/capacidade atu kair no halo konta abastecimentu Bé hó Infrastrutura Sanitária.(US$4.5 milhoens ba tinan rua, nebe US$4.5 milhoens ne e iha akordu donativu ida) Resultadu : Planu atu aumenta tan Funcionarios Timor oan, ho tan Desenvolvimento Comunidade nian no mos Conselheiro ho Assistente Administrasaun sei iha hela processo. Repartisaun sira Distrito nian hala o ba oin nafatin e sei haruka karreta atu ajuda sira nia servisu iha abastecimento Bé, ba Distrito ida ne e.iha consulta ida ho WSS e Staff Timor oan no mos ema sira nebe servisu hamutuk, sei tur hamutuk hodi harí sitema ida ba iha fiscalizasaun servisu sira. Esquema ida kona ba Programa ba ba implementasaun Documento nian (PID) ba sector ne e, prepara tiha ona. Planu servisu: Esquema strategica ida kona ba menegement ho Investimento servisu (SMIF) ba sector ida ne e sei prepara iha fulan Novembro tinan 2000.Sistema abastecimento bé iha cidades Distritos nian sei hadiak no reabilita wainhira halo tiha coordenasaun ho programas bilaterais nebe oras ne e hala o operasaun hela iha cidades sira ne e. Pontos fracos kona ba abastecimento be, iha fatin ki ik oan comunidade sira nian sei hetan rehabilitasaun, nebe sei usa NGOs lokal ho Internasional. SMIF sei hatudu ida nebe mak iha prioridade WSS ninia intervensaun iha servisu ida ne e, durante tinan rua, hahu hossi fulan Janeiro Projectos ba Desenvolvimento Desenvolvimento Projetu Microfinancial. Nia objektivu atu ajuda halo menos ema kiak iha rai Timor Lorosa e. Nia sei ajuda ho facilidades ba comunidade sira atu bele hetan fila fali riku-soin balu hossi servisu to os nian no balu la ós hossi to os. Objetivo Projeto nian maka : (i) Ajuda foti ema nebe kiak sira hanessan hanorin sira atu implementa oin sa hetan riku soin ruma ba sira moris aban bain rua; (ii) rehabilita, fo tan kibiit atu halo Coperativas; e (iii) estabelece valor ossan hossi banku atu providencia sira nia knar hodi hetan kbiit atu ema kiak oan sira ne e bele kair empresas ki ik ruma. Projeto ida ne e iha componentes tolu: (i) Instituisaun ida, nebe hambrik ho kbiit; (ii) Ossan ba actividades empresas ki ik oan; ho (iii)administrasaun projetu nian. (US$7.72 milhoens, ho US$4.0 milhoens ba akordu dadiva uluk

7 nian). Apreciasaun ba projeto ida ne e halo tiha ona iha fulan Setembro Akordu Ne e assina tiha ona iha loro 2 fulan Dezembro Projeto ida ne e hein atu komesa iha janeiro tinan CEP II: Siklu rua Projetu Timor Oan Hi it An Rasik no Guvernu Lokal prepara hela, ho negosiasaun orariu ba semana rua tuirmai fulan Otubru nian. Nia iha componente foun sira atu fo tulun ba radio local nebe hetan apreciasaun ona e sira sei hahu ona ho Ciclu ida ne e. Componentes sira ne e sei fo tulun mos ba radio UNTAET estasoens Distrito nian.,servisu hamutuk ho jornalistas nebe potenciais, chefes ho tecnicos, e ajuda estabelece estasaun radio comunidade nian wainhira eleisaun nasional hotu ona. CEP II sei nafatin tulun autoridade sira, tulun osan ba konsellu lokal, no aktividade kultural nian iha projetu uluk liu nian, maibe mos hakarak atu iha komponenti ba radiu komunidade, no tulun ba orfonatu no faluk sira. SEP II:Avaliasaun : Missaun ida atu halo Pre-evaluasaun mai iha Outubro, tinan 2000.atu prepara halo atu hatutan programa Prepara ona planu ida atu hari desenvolvimento tuir objectivo no preparado ba iniciativas cruciais nebe mosu, SEP I Tulun empresta programa kona ba Desenvolvimento no mos desenvolvimento iha empresas. Coordenasaun ho Doadores sira sei continua e missaun ida atu hala o servisu hamutuk sei hahu iha fulan fevereiro 2001.Negociasoens entre Banku ho UNTAET/ETTA kona ba SEP II marca ona ba fevereiro Koordinasaun Aktividade Konaba hasoru malu regular husi duador sira depois de Toquio (1999 de Dezembro) e iha Lisboa (2000 de Junho) Reuniaun Doador sira nian, Lider sira hossi Timor Lorosa e ho instituisoens de Desenvolvimento bilateral lian tuir malu iha Bruxelas iha loron 4-6 fulan Dezembro atu halo revisaun ida kona ba reconstrusaun ho programas sira desenvolvimento nian iha conjuntura critica ida transisaun Timor Oriental ba nia Independência. Doador sira discute kona ba transisaun politica entrega de poder administrasaun publica no mos finansa publico maka as ho programa desenvolvimento nian. Hein liu tiha tinan 500 mosu duni Independencia ba Timor Lorosa e. Ami tau duni hanessan meta ida atu hetan independencia iha final tinan 2001 nebe hetan duni apoio iha reunioens sira comunidade internacional Dr. Ramos Horta nia lia fuan, Laureado Premio Nobel da Paz, Vice-presidente CNRT nian e membro gabinete Governo transisaun Timor nian. Doador sira fo apoio ba horario proposto ba transisaun politica e sira hein atu discute kona planos ho detalhe liu, iha tempo sira tuir mai iha tinan Ema sira importante iha reuniaun ne e mak Sergio Vieira de Mello hanessan representante ONU nian Vicepresidente Banco Mundial nian Asia Oriental no Pacifico, Jemal-ud-estrondo Kassum, nebe acentua katak reuniaun ida ne e di ak tebes buka haka as-an iha reconstrusaun poste conflito sira hodi apresenta mos aproximasaun integrada ida ba transisaun politica,economica, social ho administrativa iha Timor Lorosa e. Sessaun kona ba administrasaun publica Sra. Ana Pessoa, membro gabinete administrasaun interna nian hatete sai katak tem que recruta lalais ema atu kair administrasaun civil, nune e mos nia fo sai sasan sira nebe sei precisa ba processo recrutamento nian ne e. Precisa equilibrio/tetu ho capacidade forte atu hari nune e mos buka taka dalan ba corrupsaun. Revisaun ida kona ba salarios ho graus iha administrasaun civil, tem que completa ona molok tinan 2001 fulan marco tama. Sei critico uitoan atu hadi ak funcionarios senior sira nia salario atu sai sustentavel. Doadores sira acentua katak necessidade atu transfere ho lalais posisaun sira administrativas ba Timor oan. Ida ne e mos sei bele ajuda halo di ak liu tan kona ba sustentabilidade ho propriedade Timor oan nian iha TFET ho projectos bilaterais. Esforsus sira kona ba atu rekonstroe iha sectores fundamentais discute hamutuk iha sessaun ida nebe Banco Mundial mak kair ulun ho ADB nebe, tuir apresentasaun ida hossi Emilia Pires, ulun ba Planeamento Nasional hossi ETTA. Sra. Cais fo sai katak tamba reuniaun doador sira iha Lisboa ami hare acelerasaun ida iha programa Desenvolvimento nebe hala o ho TFET. Iha ne e inclue mos coordenasaun ajuda, bain hira hare ba moris rural nian, desenvolvimento iha comunicasaun ho consulta. Comentario hossi representante doador sira nian kona ba atu cobre necessidade hodi hadiak prioridades intersectoral, halo planos departamentos nian nebe ho detalhe ba sector principais sira, e fo kbiit ba missoens nebe halo avaliasaun sectoral hanessan transporte ida belr ajuda coordenasaun. Kona sessaun

8 8 finansas publiku nian, doadores sira contente hodi elogia posisaun fiscal nebe iha lider timor oan sira nia responsabilidade. Iha reuniaun preliminar ida, hola parte hotu doadores sira ba TFET, nebe nia fo sai actividades sira nebe atu hala o iha tinan 2001, hossi janeiro to o junho. Participantes sira expressa avaliasaun progresso hala o iha junho. Ossan ba sector infra-estrutura a longo prazo hanessan foku ida partikular iha reuniaun ida ne e, ho comentario hossi doador sira kona ba buat barak mak tenqui evita liu-liu iha financiamento. Importante tebes iha consulta ho segmentos hotu sociedade nian, hanessan mos NGOs internasional, nebe iha capacidade iha construsaun tenqui mos hola parte iha discusaun sira ho NGO lokal molok atu hahu loke reunioens formais. Reuniaun doador sira nian hanessan uma nain maka Comunidade Europeia, ho Comissario Relasoens Externas Chris Patten nebe loke sessaun hodi fo cumprimentos de boas-vindas e taka hossi Comissario Ajuda ho Desenvolvimento de Filantropo Poul Nielson. Ha u haksolok tanba ohin iha reuniaun ida ne e ha u hare ema hotu nebe kair desenvolvimento Timor Lorosa e mai hamutuk iha reuniaun ida ne e hodi trasa dalan ba Independencia nebe hein kleur ona. Ho Comunidade Internasional nia ajuda nafatin, ha u fiar metin katak Timor sei hambrik los ho nia desenvolvimento. Poul Nielson nia lia fuan, Comissario ba Desenvolvimento e ajuda Humanitaria iha Comissaun Europeia nia laran bain hira nia taka reuniaun ida ne e. Doador sira resolve atu halo reuniaun informal ida iha Dili entre Janeiro ho Junho 2001 hodi hare fali kona ba desenvolvimento hala o iha Timor nebe apresenta iha Bruxelas. Orariu Missaun Nian Programa Tempo Bé hó Sanitário Dezembru loron 14 Projetu atu halo moris servisu ba comunidade Dili Janeiro Projectu ba empresa ki ik sira Janeiro - Fevereiro Projecti Timor Oan Hiit an rasik Janeiro/Fevereiro Educasaun Marsu Agrikultura Marsu loron 14 Saude Abril 15 Maiu Too Ba Komunidade Obtensaun hahalok aat hgadook-an hossi Corrupsaun- iha loron fulan Novembro, Michael Richards, ulun ba Banco Mundial Fraude e unidade de Corrupsaun ba Asia Oriental, ho Raul Rai Sur, hossi escritorio UNTAET nian, hala o tiha Seminario ida iha Dili nabe koalia kona ba oin sa hadook an hossi corrupsaun no mos atu hala o projeto sira.hanessan convidados mak agencia sira kona ba desenvolvimento ho Projeto Administrasaun Unidade discute kona ba processo oin sa iha Timor buka atu halakon corrupsaun e revisaun atu controla corrupsaun nebe instituisoens governo nian ho NGO sira usa. Iniciativa ida ne e ema ida mak hatene kona ba Banco Mundial no UNTAET-CPA concorda ho Unidades administrasaun Projeto nian iha loron16 Novembro 2000 iha procedimentos nebe halo lalais hodi hetan TFET hossi materiais, servisus nebe aplicavel iha rede servisu UNTAET nian, Banco Mundial nia regulamento. Conferencia IT nian ba dala uluk iha Timor Loro Sa e Iha 5 Dezembro 2000 UNDP ho Banco Mundial hamutuk halo Conferencia IT iha Timos Lorosa e. Forum ida ne e prepara ona plataforma ba discusaun entre agencias desenvolvimento nian, Administrasaun transisional ONU nian iha Timor (ITPT) ho comunidade NGO ho ida-idak nia status no areas IT desenvolvimento nian iha territorio laran. Cisco- APDIP ho nia rede servisu e programas nebe suscetivel hanessan complementar hodi buka atu loke fila fali Universidade Timor Loro Sa e nian e oferece mos oportunidade ba benefeciarios balu atu bele estuda tan. Forum ne e acentua mos importante tebes katak loke tan dialogo entre socios nebe estabelecido hossi IT hanessan Comissaun organizadora ITPT (Posto Telecomunicasaun e Informatica) ho UNDP hanessan secretariado.

9 9 6. Recibus hó Compromissus TFET nian TABELA 5. RECIBUS TFET NIAN, NOVEMBRU 1 RECIBUS TFET NIAN OSSAN PROMESSAS NOTAS DOADOR US$ milhoens US$ milhoens Japan 14.1 Australia 10.9 WB 10.0 União Europeia 7.6 Portugal UK 4.5 Japan PCF 2.0 Finlandia 1.5 Noruega 1.0 USA 0.5 IDA PCF 0.4 Irlanda 0.4 Nova Zelandia 0.4 TOTAL TABELA 6. COMPROMETIDO HO TFET, NOVEMBRU 1 COMPROMETIDO HO TFET PROJETUS HO PROGRAMAS US$ milhoens Fo kbiit ba comunidade 9.0 Hakiak servisu ba comunidade 0.5 Empresas ki ik sira 4.8 Educasaun: Revitalizasaun ba Sistema escolas 13.9 Rehabilitasaun Infrastruturas 27.8 Rehabilitasaun ho desenvolvimentu ba sector Saude 12.7 Rehabilitasaun ho desenvolvimentu Agrikultura 6.8 Bé ho Sanitário 4.5 Microfinance 4.0 Capacidade atu halo uma ho survey recursus ema 0.4 nian (recursos humanos) TOTAL 80.4 ATU HETAN TAN INFORMASAUN Hakarak tan Informasaun kona ba actividades Trust Fund ba Timor Lorosa e bele hetan hossi. Buat ruma atu hussu ou nia versoens materiais hanessan Documentus informativo kona ba Projetos,ou Documentus kona ba evaluasaun Projetus nian, halo favor bele contacta ho Natacha Meden <nmeden@worldbank.org> iha Repartição World Bank Dili nian.

FUNDU DEPOSITARIU BANKU MUNDIAL BA TIMOR LOROSA’E

FUNDU DEPOSITARIU BANKU  MUNDIAL BA TIMOR LOROSA’E TRUST FUND BA TIMOR LOROSA E Banku Mundial ho Banku ba Desenvolvimento Asia nian maka kair/administra Fundu Depositariu ba Timor Lorosa e, hodi simu fundus hossi Governu rai-rai sira tuir mai hanesan:

More information

v Prezentasaun Sumario a. Introdusaun b. Projeto no Apoio c. Begraun informasaun no fahe informasaun d. Konkluzaun

v Prezentasaun Sumario a. Introdusaun b. Projeto no Apoio c. Begraun informasaun no fahe informasaun d. Konkluzaun v Prezentasaun Sumario a. Introdusaun b. Projeto no Apoio c. Begraun informasaun no fahe informasaun d. Konkluzaun A. Introdusaun Many Hands International nu udar ONG ida nebe mai hahu nia serbisu iha

More information

LHOxfamOJE3May2019te

LHOxfamOJE3May2019te Observasaun no Analiza ba Politika Governu Iha Jeral Estadu La o Hamutuk Dili, 3 Maiu 2019 Outline Prioridade iha livru OJE Objetivu OJE Fontes Finansiamentu OJE Sustentabilidade Fundu Petrolíferu RAEOA-ZEESM

More information

Microsoft Word - Module III. LIDERANSA.docx

Microsoft Word - Module III. LIDERANSA.docx MODUL III JLIDERANSA Belun Rua No. 5 de Farol PO. Box 472 Telefone: +670 3310 353 www.belun.tl 1 Lideransa iha Organizasaun... 3 A. Jeitu no lalaok lideransa... 4 B. Komunikasaun... 5 C. Transparensia...

More information

ETAN for UNTL

ETAN for UNTL Solidaridade ba Timor Leste husi povo EUA no rai seluk. ETAN no IFET Charlie Scheiner, UNTL, 17 Abril 2009 http://www.etan.org East Timor Action Network/U.S. Rede Aksaun Timor Leste/EUA Hahu 10 Dezembru

More information

LIA ULUK

LIA ULUK ESTATUTU FFS LIA DAULUK Fundasaun Foin Sãe ne ebé ho lia badak FFS ne e orgaun Juventude ne ebé maka moris iha tinan 2011. Uluk nanain Juventude ne ebé iha inisiativu atu organiza povu Timor Leste hola

More information

República Democrática de Timor-Leste

República Democrática de Timor-Leste República Democrática de Timor-Leste Introdusaun Prinsipiu ne ebé durante aplika ba Orsamentu Jeral Estadu presiza tama vigôr no nia implementasaun hahú iha loron 1 fulan Janeiru. Wainhira seidauk vigôr,

More information

4/17/2019 Titlu Rezultadu Survey konaba Umakain Konsumu Manutolun no Na'an Manu 1/1

4/17/2019 Titlu Rezultadu Survey konaba Umakain Konsumu Manutolun no Na'an Manu 1/1 4/17/2019 Titlu Rezultadu Survey konaba Umakain Konsumu Manutolun no Na'an Manu 4/17/2019 Intro Sumariu Hodi Integra hamutuk pratika save konsumu manutolun iha kampana vasinasaun moras manu husi departementu

More information

ViolasaunAmbientalDec2018pptx

ViolasaunAmbientalDec2018pptx APRENDE HAMUTUK ESPERIÉNSIA AT KONA BA VIOLASAUN LISENSAMENTU AMBIENTÁL HUSI IMPLEMENTASAUN PROJETU BOOT SIRA IHA TIMOR-LESTE Diskusaun Nakloke iha Programa Ita ba Ita LH nia Public Fundraising. Dili,

More information

Lei Tributaria fo vantajem barak liu ba kompania no emprezariu: Bainhira los mak fos bele baratu

Lei Tributaria fo vantajem barak liu ba kompania no emprezariu: Bainhira los mak fos bele baratu s INSTITUTU BA PESQUIZA/INVESTIGASAUN, ADVOKASIA NO KAMPAÑA Timor-Leste Institute for Research, Advocacy and Campaigns Add: Rua Gov. Celestino da Silva-Farol, Aldeia Lirio, Suco Motael, Vera Cruz, Dili

More information

Final Relatoriu Peskiza LH iha Suai

Final Relatoriu Peskiza LH iha Suai La o Hamutuk Institutu Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu Rua D. Alberto Ricardo, Bebora, Dili, Timor-Leste Tel: +670-3321040 or +670-77234330 (mobile) email: laohamutuk@gmail.com Website:

More information

La'o Hamutuk aprezentasaun ba ADN 18-Jul-2013 Papél Sosiedade Sivíl hodi tau matan ba Investimentu Estadu Aprezentasaun husi La o Hamutuk ba Retratu A

La'o Hamutuk aprezentasaun ba ADN 18-Jul-2013 Papél Sosiedade Sivíl hodi tau matan ba Investimentu Estadu Aprezentasaun husi La o Hamutuk ba Retratu A Papél Sosiedade Sivíl hodi tau matan ba Investimentu Estadu Aprezentasaun husi La o Hamutuk ba Retratu Anuál Ajénsia Nasionál Dezenvolvimentu RDTL nian 18 Jullu 2013 La o Hamutuk Institutu Timor-Leste

More information

Traditional justice workshop report _tetun_

Traditional justice workshop report _tetun_ JUDICIAL SYSTEM MONITORING PROGRAMME PROGRAM PEMANTAUAN SISTEM YUDISIAL RESULTADU REPORTAJEN SORU MUTU KONA BA SISTEMA JUDISIAL FORMAL HO LOKAL Dili, East Timor Juliu 2002 KONA BA JSMP Program pemantaun

More information

Secretariado Devisão Relações Publicas, Audiovisual e Documentação Agenda N 0 160/II Reuniaun Plenária Extraordinaria Kinta-feira, 15 de Janeiro de 20

Secretariado Devisão Relações Publicas, Audiovisual e Documentação Agenda N 0 160/II Reuniaun Plenária Extraordinaria Kinta-feira, 15 de Janeiro de 20 Secretariado Devisão Relações Publicas, Audiovisual e Documentação Agenda N 0 160/II Reuniaun Plenária Extraordinaria Kinta-feira, 15 de Janeiro de 2009 Sesaun Plenária ba loron ohin nian, preside husi

More information

Proteje Ita no Itania bebé. Teste raan iha Ita-nia vizita prenatál primeiru Tetum (Protecting you and your baby)

Proteje Ita no Itania bebé. Teste raan iha Ita-nia vizita prenatál primeiru Tetum (Protecting you and your baby) Proteje Ita no Itania bebé. Teste raan iha Ita-nia vizita prenatál primeiru Tetum (Protecting you and your baby) Pamfletu ida-ne'e fó informasaun konaba teste raan (koko raan) ne'ebé baibain oferese no

More information

TFETReport main text edited cleared Tetum.doc

TFETReport main text edited cleared Tetum.doc Fundu Fidusiáriu ba Timór Leste (TFET) Relatóriu Administrador Nian No Programa Servisu Propostu ba Julhu Dezembru 2004 Sorumutu Konselhu Doadores 17 Maiu 2004 Sumáriu Ezekutivu i. Tulun hosi doadores

More information

Índise! Introdusaun 1 TIMOR LOROSA E INFORMASAUN FOUN Marsu 2000! Situasaun Humanitaria.2 " Lori Fila Refujiadu Sira " Distribuisaun Hahán " Uma atu H

Índise! Introdusaun 1 TIMOR LOROSA E INFORMASAUN FOUN Marsu 2000! Situasaun Humanitaria.2  Lori Fila Refujiadu Sira  Distribuisaun Hahán  Uma atu H Índise! Introdusaun 1 TIMOR LOROSA E INFORMASAUN FOUN Marsu 2000! Situasaun Humanitaria.2 " Lori Fila Refujiadu Sira " Distribuisaun Hahán " Uma atu Hamahan (shelter)! Infraestrutura..3 " Eletrisidade

More information

La o Hamutuk Institutu Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu Rua Martires da Patria, Bebora, Dili, Timor-Leste Tel: no

La o Hamutuk Institutu Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu Rua Martires da Patria, Bebora, Dili, Timor-Leste Tel: no La o Hamutuk Institutu Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu Rua Martires da Patria, Bebora, Dili, Timor-Leste Tel: +670 3321040 no +670 7234330, email: info@laohamutuk.org Website: www.laohamutuk.org

More information

Microsoft Word - SP Rede ba Rai Version for Members - reduced.docx

Microsoft Word - SP Rede ba Rai Version for Members - reduced.docx Planu&Estratéjiku&Rede&ba&Rai& 2015"2018 2 Konteúdu Introdusaun*...*3 Istoria*Rede*ba*Rai*...*3 Planu*Estratejiku*2015* *2018*...*5 Observasaun*Forsa*no*Limitasaun*Prosesu*Planu*Estratéjiku*...*6 Estrutura*Relatoriu*Ida*Ne

More information

BriefingBankadaDez2018te

BriefingBankadaDez2018te PIB Petróleu PIB Naun-petróleu 2013 2014 2015 2016 $4,234 (75%) $1,415 (25%) $2,591 (64%) $1,454 (36%) $1,496 (48%) $1,609 (52%) $820 (33%) $1702 (67%) Produtivu (agric.& manuf.) $306 $310 $294 $305 Reseita

More information

CBA FAQs_TETUM

CBA FAQs_TETUM MOBILIZASAUN KOMUNITÁRIU Hapara violénsia hasoru feto liuhosi asaun komunitária PERGUNTA SIRA BAIBAIN EMA HUSU (FAQS) SETEMBRU 2017 Pergunta sira baibain ema husu (FAQs) kona-ba Nabilan nia Serbisu Mobilizasaun

More information

INSTITÚTO DO PETRÓLEO E GEOLÓGIA INSTITUTO PÚBLIKU (IPG-IP) ANÁLISE PERIGOSIDADE TSUNAMI IHA TIMOR LESTE UTILIZAUN DADOS DETERMINISTIK FELIX JANUARIO

INSTITÚTO DO PETRÓLEO E GEOLÓGIA INSTITUTO PÚBLIKU (IPG-IP) ANÁLISE PERIGOSIDADE TSUNAMI IHA TIMOR LESTE UTILIZAUN DADOS DETERMINISTIK FELIX JANUARIO INSTITÚTO DO PETRÓLEO E GEOLÓGIA INSTITUTO PÚBLIKU (IPG-IP) ANÁLISE PERIGOSIDADE TSUNAMI IHA TIMOR LESTE UTILIZAUN DADOS DETERMINISTIK FELIX JANUARIO GUTERRES JONES P a g e DIVISAUN RISKU GEOLOJIKU 2019

More information

Microsoft Word - DISKURSU PPN 13 JUNHO 2018.docx

Microsoft Word - DISKURSU PPN 13 JUNHO 2018.docx Excelentismos - Senhor Prezidente Parlamento Nacional IV Legislatura Sesante Dr. Aniceto Longuinos Guterres Lopes, - Distinto Eis- Deputado/Deputada sira IV lezislatura nian, - Senhor Primeiru Ministru

More information

TLDPMEconomia24Jul2014te

TLDPMEconomia24Jul2014te Komentáriu Sosiedade Sivíl ba Enkontru Timor- Leste ho Parseiru Dezenvolvimentu iha 2014 Setór Estratéjiku Ekonómiku 25 Jullu 2014 Konteúdu Introdusaun...1 Dezenvolvolve ekonomia sustentável no ekitavel...2

More information

DebateRai2Julhu2012

DebateRai2Julhu2012 Rede ba Rai Sekretariadu, Fundasaun Haburas, Rua Celestino da Silva, Farol, Dili- Timor-Leste Email: redebarai@gmail.com Telemovel: +670 7922648 Rede ba Rai nudár mahon ba Organizasaun besik 20 ne ebé

More information

QUARTERLY REPORT

QUARTERLY REPORT RELATORIU BA FULAN TOLU NIAN FUNDU PETROLEU TIMOR - LESTE Ba fulan tolu remata iha 30 hu 2006 esenta ba Ministra Plano no Finansas Husi Autoridade Bankaria no PagamentusTimor-Leste nian INTRODUSAUN Relatoriu

More information

TransVieira

TransVieira Kandidatu PR Sr. Amorin Vieira Ema hotu iha Timor hakfodak bainhira Sr. Amorin kandidata nia an hanesan Prezidente hodi bele kandidata ho lider sira seluk iha TL. Saida mak sai hanesan motivasaun husi

More information

16 Projetu edukativu Pastorál Juveníl Inspetoria nian Filhas de Maria Ausiliadora Inspetoria S. Maria D. Mazzarello TIN Timor - Indonézia

16 Projetu edukativu Pastorál Juveníl Inspetoria nian Filhas de Maria Ausiliadora Inspetoria S. Maria D. Mazzarello TIN Timor - Indonézia 16 Projetu edukativu Pastorál Juveníl Inspetoria nian Filhas de Maria Ausiliadora Inspetoria S. Maria D. Mazzarello TIN Timor - Indonézia ESKOLA Ambiente ne ebé dezenvolve matenek ne ebé sira iha tuir

More information

Microsoft Word - EWER Alert - Naktuka - Tetun - Jul 10.doc

Microsoft Word - EWER Alert - Naktuka - Tetun - Jul 10.doc Sistema Atensaun no Responde Sedu (AtRes) Maiu-Junhu 2010 Atividade TNI indika tensaun tamba demarkasaun fronteira seidauk rezolve iha Oe-cusse 16 Julhu 2010 Sistema AtRes (Sistema Atensaun no Responde

More information

InflRD7te.pdf

InflRD7te.pdf Nota Informativa Kona-ba Inflasaun Iha Timor Leste Moda Inflasaun o 2010. Linha Azul iha grafiku ida- - aumentu ida- - uke média iha tinan neen tinan 2011. flasaun. Fátor prinsipál husi inflasaun mak ai-han

More information

Foti Liman Hodi Desidi & Dezenvolve Ministério da Administração Estatal Rua Jacinto Cândido Dili, Timor-Leste Phone:

Foti Liman Hodi Desidi & Dezenvolve Ministério da Administração Estatal Rua Jacinto Cândido Dili, Timor-Leste Phone: Foti Liman Hodi Desidi & Dezenvolve Ministério da Administração Estatal Rua Jacinto Cândido Dili, Timor-Leste Phone: 3317202 E-mail: komunikasaun@estatal.gov.tl Suporta hosi: Programa Apoiu Governasaun

More information

OJE 2014 no ligasaun ba Ekonomia TL

OJE 2014 no ligasaun ba Ekonomia TL Liu 50% povu moris iha liña pobreza nia okos. 80% povu hela iha area rurais, moris ho agrikultura subsistensia. Liu 1,500 labarik ho idade menus tinan lima mate kada tinan husi kondisaun bele prevene maizumenus

More information

FretilinOGE19-21Dez2018te

FretilinOGE19-21Dez2018te INTERVENCAO FINAL DA BANCADA FRETILIN NA OCASIAO DA VOTACAO FINAL E GLOBAL DA LEI DO OGE 2019 21 Dezembru 2018 Sr. Presidente Parlamento Nacional, Sr. Primeiro Ministro, e Membros do VIII Governo Constitucional,

More information

World Bank Document

World Bank Document Public Disclosure Authorized Public Disclosure Authorized Public Disclosure Authorized Public Disclosure Authorized 43480 Timor-Leste s Foin-sa e iha Krize: Analiza Situasional kona ba Opsaun Politika

More information

Submisaun Luta Hamutuk ba OGE 2011 ba Komisaun C

Submisaun Luta Hamutuk ba OGE 2011 ba Komisaun C INSTITUTUBAPESQUIZA/INVESTIGASAUN,ADVOKASIANOKAMPAÑA Timor LesteInstituteforResearch,AdvocacyandCampaigns Add:RuaGov.CelestinodaSilva Farol,AldeiaLirio,SucoMotael,VeraCruz,Dili EmailAdd:lutahamutuk2005@yahoo.comorlutahamutuk.timorleste@gmail.com

More information

Fabrika Semente iha Caisido Distritu Baucau: Oportunidade no Ameasa? Mahein Nia Lian Nú. 79, 09 Juñu 2014 Relatoriu Fundasaun Mahein Nia Lian ne e sup

Fabrika Semente iha Caisido Distritu Baucau: Oportunidade no Ameasa? Mahein Nia Lian Nú. 79, 09 Juñu 2014 Relatoriu Fundasaun Mahein Nia Lian ne e sup Fabrika Semente iha Caisido Distritu Baucau: Oportunidade no Ameasa? Mahein Nia Lian Nú. 79, 09 Juñu 2014 Relatoriu Fundasaun Mahein Nia Lian ne e suporta husi povu Amerikanu liu husi Ajénsia Estadus Unidus

More information

Orsamentu Jerál Estadu ba tinan 2016_

Orsamentu Jerál Estadu ba tinan 2016_ DISKURSU HOSI ESELÉNSIA PRIMEIRU-MINISTRU REPÚBLIKA DEMOKRÁTIKA TIMOR-LESTE, DR. RUI MARIA DE ARAÚJO, IHA BIBAN APREZENTASAUN PROPOSTA LEI ORSAMENTU JERÁL ESTADU BA 2016 Parlamentu Nasionál Loron 1, fulan

More information

Estratejia Parseria País: Timor-Leste, tinan : AVALIASAUN SETÓR (SUMÁRIU): FINANSAS

Estratejia Parseria País: Timor-Leste, tinan : AVALIASAUN SETÓR (SUMÁRIU): FINANSAS Estratejia Parseria País: Timor-Leste, tinan 2011 2015 AVALIASAUN SETÓR (SUMÁRIU): FINANSAS 1 Mapa Dalan iha Setór ne e 1. Dezempeñu, Problema, no Oportunidade sira iha Setór ne e a. Atividade bankáriu

More information

Relatóriu Final_EA_LH2018 1

Relatóriu Final_EA_LH2018 1 La o Hamutuk Institutu Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu Rua Dom Alberto Ricardo, Bebora, Dili, Timor-Leste Tel: +670-3321040 or +670-77234330 (mobile) email: laohamutuk@gmail.com Website:

More information

VALORIZA AGRIKULTOR SIRA NIA LIAN NO SIRA NIA MATENEK!

VALORIZA AGRIKULTOR SIRA NIA LIAN NO SIRA NIA MATENEK! VALORIZA AGRIKULTÓR SIRA-NIA LIAN NO SIRA-NIA MATENEK Relatóriu Konsultasaun ho Agrikultór-sira Relatóriu husi: Institutu Timor-Leste ba Monitorizasaun no Analiza Dezenvolvimentu Agostu 2011 i VALORIZA

More information

Fronteiras Marítimas iha Tasi Timor Kay Rala Xanana Gusmão Xefe Negosiador ba Delimitasaun Definitiva Fronteiras Marítimas no Reprezentante Espesial G

Fronteiras Marítimas iha Tasi Timor Kay Rala Xanana Gusmão Xefe Negosiador ba Delimitasaun Definitiva Fronteiras Marítimas no Reprezentante Espesial G Fronteiras Marítimas iha Tasi Timor Kay Rala Xanana Gusmão Xefe Negosiador ba Delimitasaun Definitiva Fronteiras Marítimas no Reprezentante Espesial Governu ba Asuntus Petroleu 1 Istória Badak Tasi Timor

More information

11 Efeitu adaptasaun hare variedade lokál mean ba klima no ambiente Abstratu Tobias Moniz Vicente, 14 Robert Williams Seeds of Life, 15Myrtille Lacost

11 Efeitu adaptasaun hare variedade lokál mean ba klima no ambiente Abstratu Tobias Moniz Vicente, 14 Robert Williams Seeds of Life, 15Myrtille Lacost 11 Efeitu adaptasaun hare variedade lokál mean ba klima no ambiente Abstratu Tobias Moniz Vicente, 14 Robert Williams Seeds of Life, 15Myrtille Lacoste Seeds of Life Rezultadu teste adaptivu ba hare natar

More information

Lansamentu ba Timor-Leste nia Dokumentu Politika kona ba Fronteiras Maritimas.TETUN_FINAL

Lansamentu ba Timor-Leste nia Dokumentu Politika kona ba Fronteiras Maritimas.TETUN_FINAL DISKURSU SUA ESELÊNSIA, PRIMEIRU-MINISTRU REPÚBLIKA DEMOKRÁTIKA TIMOR-LESTE DR. RUI MARIA DE ARAÚJO NIAN BA LANSAMENTU BA TIMOR-LESTE NIA DOKUMENTU POLÍTIKA KONA BA FRONTEIRAS MARÍTIMAS Dili 29 Agostu

More information

Microsoft Word - Trimester Nasional - TETUM _ Final_ 14 Aug 2013

Microsoft Word - Trimester Nasional - TETUM _ Final_ 14 Aug 2013 ANALIZAA POTENSIÁL KONFLITU Trimestre XII Outubru 20122 to o Janeiru 2013 Monitorizasaunn programa AtReS (Atensaun no Responde Sedu) ba relatoriu Trimester XII, ne ebé kobre periodu Outubru 2012 to o Janeiru

More information

Microsoft Word - TL Econ & Social Brief Final-tetum-jg.doc

Microsoft Word - TL Econ & Social Brief Final-tetum-jg.doc Agostu 2007 Grupu Banku Mundial no Banku ba Dezenvolvimentu Asiatiku nian mak prepara, liu husi konsultasaun ho Parseiru Dezenvolvimentu sira LAOS TRADUSAUN OFISIAL. KARIK IHA DUVIDA RUMA, FAVOR KONSULTA

More information

FIXA INFORMASAUN 2016 BA PÚBLIKU Timor-Leste la husu liu husi nia direitu tuir Lei Internasional. SAIDA MAK FRONTEIRAS MARÍTIMAS? Nasaun sira ne ebé t

FIXA INFORMASAUN 2016 BA PÚBLIKU Timor-Leste la husu liu husi nia direitu tuir Lei Internasional. SAIDA MAK FRONTEIRAS MARÍTIMAS? Nasaun sira ne ebé t FIXA INFORMASAUN 2016 BA PÚBLIKU Timor-Leste la husu liu husi nia direitu tuir Lei Internasional. SAIDA MAK FRONTEIRAS MARÍTIMAS? Nasaun sira ne ebé tasi haleu (kosteiru) iha direitu atu determina sira-nia

More information

7 Teste adaptasaun koto nani iha Timor-Leste Abstratu 1Armindo Moises, Luis Pereira, Antonio do Rego, Abril de Fátima, Amandio da Costa Ximenes, Tobia

7 Teste adaptasaun koto nani iha Timor-Leste Abstratu 1Armindo Moises, Luis Pereira, Antonio do Rego, Abril de Fátima, Amandio da Costa Ximenes, Tobia 7 Teste adaptasaun koto nani iha Abstratu 1Armindo Moises, Luis Pereira, Antonio do Rego, Abril de Fátima, Amandio da Costa Ximenes, Tobias Moniz Vicente, Luis Fernandes, Apolinario Ximenes, Maria Martins

More information

Introdusaun Prémiu Nutrisaun Prezidente Prémiu Nutrisaun Lideransa Nasionál 2015 Atu fó rekoñesimentu, motivasaun no inspirasaun ba serbisu no lideran

Introdusaun Prémiu Nutrisaun Prezidente Prémiu Nutrisaun Lideransa Nasionál 2015 Atu fó rekoñesimentu, motivasaun no inspirasaun ba serbisu no lideran Introdusaun Prémiu Nutrisaun Prezidente Prémiu Nutrisaun Lideransa Nasionál 2015 Atu fó rekoñesimentu, motivasaun no inspirasaun ba serbisu no lideransa nutrisaun di ak, Sua Eselénsia Prezidente Repúblika

More information

Irlanda Norte ezamemédiku ba susun Ajuda ita atu deside

Irlanda Norte ezamemédiku ba susun Ajuda ita atu deside Irlanda Norte ezamemédiku ba susun Ajuda ita atu deside Saida mak kankru susun ne e? 4 Saida mak ezame-médiku ba susun? 5 Rezultadus ezame-médiku ba susun 8 Halo eskolla ida benefísius no riskus posível

More information

Konta Jeral Estadu 2011

Konta Jeral Estadu 2011 DISKURSU SUA EXELÊNSIA PRIMEIRU-MINISTRU KAY RALA XANANA GUSMAO NIAN IHA OKAZIAUN DEBATE KONA-BA KONTA JERAL ESTADU NIAN 2011 Parlamentu Nasional, Díli 11 Dezembru 2012 Sua Exelênsia Señor Prezidente Parlamentu

More information

Alkatiri4Feb2013en

Alkatiri4Feb2013en INTERVENSAUN IHA ABERTURA DEBATE LEI OJE 2013 SEKRETÁRIU-JERÁL FRETILIN NO DEPUTADU, HODI BANKADA PARLAMENTÁR FRETILIN NIA NARAN KOMBATE KIAK NO HATUUN INFLASAUN NU UDAR PEDRA-DE-TOQUE HODI LAO BA DEZENVOLVIMENTU

More information

IPG descobre kauza husi Rai Halai iha Auto-Estrada Covalima, Estrada diresaun Dili-Ainaro, no Dili-Loes Autores: Jose Soares Nano (Especialista iha Es

IPG descobre kauza husi Rai Halai iha Auto-Estrada Covalima, Estrada diresaun Dili-Ainaro, no Dili-Loes Autores: Jose Soares Nano (Especialista iha Es IPG descobre kauza husi Rai Halai iha Auto-Estrada Covalima, Estrada diresaun Dili-Ainaro, no Dili-Loes Autores: Jose Soares Nano (Especialista iha Estruktura Jeolojia), Luis Teofilo da Costa (Especialista

More information

Microsoft Word - MAHEIN_33_OK.doc

Microsoft Word - MAHEIN_33_OK.doc Introdusaun Mahein Nian Lian Nú. 33, 27 Abril 2012 Serbisu Polisia Tránzitu no Siguransa Rodoviária 1 Serbisu polisia tranzitu no siguransa rodoviária (parajen, hein kareta fatin) hanesan serbisu ne ebé

More information

Reprezentasaun arte fatuk iha kostume kulturál ema Fataluku iha Tutuala, Lautem Kim Dunphy 3, Ildefonso da Silva, Nelinha Pereira, Thomas Lopes & Holl

Reprezentasaun arte fatuk iha kostume kulturál ema Fataluku iha Tutuala, Lautem Kim Dunphy 3, Ildefonso da Silva, Nelinha Pereira, Thomas Lopes & Holl Reprezentasaun arte fatuk iha kostume kulturál ema Fataluku iha Tutuala, Lautem Kim Dunphy 3, Ildefonso da Silva, Nelinha Pereira, Thomas Lopes & Holly Schauble 4 Fotografia: Membru komunidade iha Tutuala

More information

REVISTA SITUASAUN FEVREIRU-MARSU 2019 Sistema Atensaun no Responde Sedu (AtReS) estabelese ona iha tinan 10 liu ba, hala o servisu monitorizasaun insi

REVISTA SITUASAUN FEVREIRU-MARSU 2019 Sistema Atensaun no Responde Sedu (AtReS) estabelese ona iha tinan 10 liu ba, hala o servisu monitorizasaun insi REVISTA SITUASAUN FEVREIRU-MARSU 2019 Sistema Atensaun no Responde Sedu (AtReS) estabelese ona iha tinan 10 liu ba, hala o servisu monitorizasaun insidente violénsia ne ebé akontese loro-loron iha teritoriu

More information

LHSubPNOJE2018te

LHSubPNOJE2018te La o Hamutuk Institutu Timor-Leste ba Monitoriza no Analiza Dezenvolvimentu Rua Dom Alberto Ricardo, Bebora, Dili, Timor-Leste Tel : +670 332 1040 Email : laohamutuk@gmail.com Sítiu : www.laohamutuk.org

More information

Sistema Atensaun no Responde Sedu (AtReS) ALERTA Preokupasaun Komunidade Naktuka liga ho Lia nain ne ebé Ema Deskuñesidu Oho Mate iha Fronteira Sub-di

Sistema Atensaun no Responde Sedu (AtReS) ALERTA Preokupasaun Komunidade Naktuka liga ho Lia nain ne ebé Ema Deskuñesidu Oho Mate iha Fronteira Sub-di Sistema Atensaun no Responde Sedu (AtReS) ALERTA Preokupasaun Komunidade Naktuka liga ho Lia nain ne ebé Ema Deskuñesidu Oho Mate iha Fronteira Sub-district Nitibe, District Oecussi Janeiru 2013 Durante

More information

Deklarasaun Politika CNRT

Deklarasaun Politika CNRT Deklarasaun Politika P-CNRT DEBATE GENERALIDADE OGE 2017 23 Novembru 2016 Deputado Natalino dos Santos Nascimento - Prezidente Bankada CNRT Parlamento Nacional SE. Presidente do Parlamento Nasional, Sr.

More information

!! ```` HAKOTU EPIDEMIA TABAKU STRATEGIA IDA BA KONTROLA TABAKU PLANU AKSAUN ALIANSA NASIONAL ANTI TABAKU (ANAT) 19 NOVEMBRO 2015! 1

!! ```` HAKOTU EPIDEMIA TABAKU STRATEGIA IDA BA KONTROLA TABAKU PLANU AKSAUN ALIANSA NASIONAL ANTI TABAKU (ANAT) 19 NOVEMBRO 2015! 1 ```` HAKOTU EPIDEMIA TABAKU STRATEGIA IDA BA KONTROLA TABAKU PLANU AKSAUN ALIANSA NASIONAL ANTI TABAKU (ANAT) 19 NOVEMBRO 2015 1 TABULA KONTEUDU INTRODUSAUN..3 VISAUN NO PAPEL.. 4 DESAFIU SIRA: TODAN TAMBA

More information

9 Subsidiu ba idozu: Hare e fali politika cash transfer 1 nao- kondisional iha Timor-Leste Antisidente Peskiza Therese Nguyen Thi Phuong Tam Nudar est

9 Subsidiu ba idozu: Hare e fali politika cash transfer 1 nao- kondisional iha Timor-Leste Antisidente Peskiza Therese Nguyen Thi Phuong Tam Nudar est 9 Subsidiu ba idozu: Hare e fali politika cash transfer 1 nao- kondisional iha Timor-Leste Antisidente Peskiza Therese Nguyen Thi Phuong Tam Nudar estadu demokratiku post konflitus, Timor-Leste (TL) sei

More information

Microsoft Word - judecsetesarailos_t

Microsoft Word - judecsetesarailos_t JUDICIAL SYSTEM MONITORING PROGRAMME PROGRAMA DE MONITORIZAÇÃO DO SISTEMA JUDICIAL Justice Update Periodu : Dezembru 2009 Pubikasaun : Dezembru 2009 Railos Hetan Sentensa Tinan 2 Fulan 8 Tanba Simu no

More information

REVISTA SITUASAUN NOVEMBRU - DEZEMBRU 2014 ASUNTU NE EBÉ PRESIZA TAU ATENSAUN Insidente liga ba joven no arte marsiais sai númeru a as no sai preokupa

REVISTA SITUASAUN NOVEMBRU - DEZEMBRU 2014 ASUNTU NE EBÉ PRESIZA TAU ATENSAUN Insidente liga ba joven no arte marsiais sai númeru a as no sai preokupa REVISTA SITUASAUN NOVEMBRU - DEZEMBRU 2014 ASUNTU NE EBÉ PRESIZA TAU ATENSAUN Insidente liga ba joven no arte marsiais sai númeru a as no sai preokupasaun nasionál Insidente hamutuk 10 iha Novembru no

More information

DISCURSO DE

DISCURSO DE DISKURSU SUA EXELÊNSIA PRIMEIRU-MINISTRU KAY RALA XANANA GUSMÃO NIAN IHA OKAZIAUN APREZENTASAUN PROPOSTA LEI KONA-BA ORSAMENTU RETIFIKATIVU 2012 NIAN Parlamentu Nasional, Díli 11 Outubru 2012 Sua Exelênsia

More information

Microsoft Word - RevSit Marsu 2014_Final_Tetun.doc

Microsoft Word - RevSit Marsu 2014_Final_Tetun.doc REVISTA SITUASAUN MARSU 2014 ASUNTU NE EBÉ PRESIZA TAU ATENSAUN u PNTL na in rua (2) hetan kanek wainhira halo atuasaun ba grupu KRM PNTL na in rua (2) hetan kanek wainhira halo atuasaun ba grupu Konsellu

More information

ReJistrasaun Rai iha Timor-Leste REJISTRASAUN RAI iha Timor-Leste Análiza ba impaktu husi Sistema Nacionál de Cadastro (SNC) 120

ReJistrasaun Rai iha Timor-Leste REJISTRASAUN RAI iha Timor-Leste Análiza ba impaktu husi Sistema Nacionál de Cadastro (SNC) 120 ReJistrasaun Rai iha Timor-Leste REJISTRASAUN RAI iha Timor-Leste Análiza ba impaktu husi Sistema Nacionál de Cadastro (SNC) 120 Rede ba Rai (RbR) Copyright 2019 Rede ba Rai kompostu husi organizasaun

More information

Justisa ba Timor-Leste Nafatin Obrigasaun Internasional

Justisa ba Timor-Leste Nafatin Obrigasaun Internasional La o Hamutuk Institutu Timor-Leste ba Monitor no Analiza Desenvolvimentu I/1a Rua Mozambique, Farol, Dili, Timor-Leste Tel: +670 332 5013 email: info@laohamutuk.org Website: www.laohamutuk.org Justisa

More information

Microsoft Word - PN 08 - National Security Policy-Making and Gender _Tetum_.d

Microsoft Word - PN 08 - National Security Policy-Making and Gender _Tetum_.d Nota Prátika 8 Jéneru no Pakote Matéria RSS Halo Polítika kona-ba Seguransa Nasionál no Jéneru KONTEÚDU Tanba sá mak jéneru ne e importante ba polítika seguransa nasionál? Oinsá mak bele integra jéneru

More information

Microsoft Word - ARKTL Constitution_Tetun.doc

Microsoft Word - ARKTL Constitution_Tetun.doc Anexu 2 ASOSIASAUN RADIO KOMUNIDADE TIMOR-LESTE (ARKTL) ASOSIASAUN RADIO KOMUNIDADE TIMOR LESTE (ARKTL) KONSTITUISAUN KÁPITULU Artígu 1 NARAN, STATUTA NO FATIN 1.1. Organizasaun nia naran: Organizasaun

More information

PROSESU PAGAMENTU BA IDOZUS NO NIA POTENSIALIDADE BA KONFLITU Relatóriu Polítik

PROSESU PAGAMENTU BA IDOZUS NO NIA POTENSIALIDADE BA KONFLITU Relatóriu Polítik Relatóriu Polítika IX Rua No. 5 de Farol PO Box 472 Dili, Timor-Leste +670-331-0353 www.belun.tl Dili, 18 Dezembru 2014 Autór: Constantino da Conçeição Escollano Brandão Costa Ximenes Editór Sira: Hannah

More information

AtReS - Revista Situasaun - Marsu Tetun Final

AtReS - Revista Situasaun - Marsu Tetun Final REVISTA SITUASAUN MARSU 2013 ASUNTU NE EBÉ PRESIZA ATENSAUN IHA FULAN IDA NE E: Buatus Grupu 51 Kaer Aikulit at Tensaun Konflitu iha Fronteira Asaun Violénsia entre grupu arte marsiais balu TENDENSIA KONFLITU

More information

Projetu Ai-han Di ak ba Saúde Di ak liu Aileu, Baucau, Bobonaro no Covalima Sumáriu Baseline, Outubru 2018 World Vision-nia funsionariu no PSF iha Ail

Projetu Ai-han Di ak ba Saúde Di ak liu Aileu, Baucau, Bobonaro no Covalima Sumáriu Baseline, Outubru 2018 World Vision-nia funsionariu no PSF iha Ail Projetu Ai-han Di ak ba Saúde Di ak liu Aileu, Baucau, Bobonaro no Covalima Sumáriu Baseline, Outubru 2018 World Vision-nia funsionariu no PSF iha Aileu demonstra prepara ai-han-super. Foto: Suzy Sainovski/World

More information

República Democrática de Timor-Leste Orsamentu Geral Estadu 2016 Aprovadu Panorama Orsamental Livru 1 Sai sidadaun diak, sai heroi diak ba ita nia nas

República Democrática de Timor-Leste Orsamentu Geral Estadu 2016 Aprovadu Panorama Orsamental Livru 1 Sai sidadaun diak, sai heroi diak ba ita nia nas República Democrática de Timor-Leste Orsamentu Geral Estadu 2016 Aprovadu Panorama Orsamental Livru 1 Sai sidadaun diak, sai heroi diak ba ita nia nasaun Índise Parte 1: Diskursus Primeiru-Ministru...

More information

Persepsaun husi Inan-Feton sira kona-ba Planeamentu Familiar Iha Distritu Viqueque & Dili (Timor-Leste) RELATÓRIU FINAL 1

Persepsaun husi Inan-Feton sira kona-ba Planeamentu Familiar Iha Distritu Viqueque & Dili (Timor-Leste) RELATÓRIU FINAL 1 Persepsaun husi Inan-Feton sira kona-ba Planeamentu Familiar Iha Distritu Viqueque & Dili (Timor-Leste) RELATÓRIU FINAL 1 Heather Wallace, Agostu 2014 2 Persepsaun Husi Inan-Feton sira konaba Planeamentu

More information

Komprende Violénsia Kontra Feto no Labarik iha Timor-Leste: Konkluzaun sira husi Programa Nabilan nia Estudu Baze Sumáriu Relatóriu Australian Embassy

Komprende Violénsia Kontra Feto no Labarik iha Timor-Leste: Konkluzaun sira husi Programa Nabilan nia Estudu Baze Sumáriu Relatóriu Australian Embassy Komprende Violénsia Kontra Feto no Labarik iha Timor-Leste: Konkluzaun sira husi Programa Nabilan nia Estudu Baze Sumáriu Relatóriu Australian Embassy Timor-Leste Komprende Violénsia Kontra Feto no Labarik

More information

RELATÓRIU HOSI KOMISAUN ORGANIZADORA IHA DÍLI BA BUKA FUNDU ORSAMENTO, KOMISAUN IDA NE E HATUTAN HOSI KOMISAUN ORGANIZADORA INAGURASAUN DA SEREMONIA K

RELATÓRIU HOSI KOMISAUN ORGANIZADORA IHA DÍLI BA BUKA FUNDU ORSAMENTO, KOMISAUN IDA NE E HATUTAN HOSI KOMISAUN ORGANIZADORA INAGURASAUN DA SEREMONIA K RELATÓRIU HOSI KOMISAUN ORGANIZADORA IHA DÍLI BA BUKA FUNDU ORSAMENTO, KOMISAUN IDA NE E HATUTAN HOSI KOMISAUN ORGANIZADORA INAGURASAUN DA SEREMONIA KAPELA SÃO PEDRO MEMO IHA SUCO TAPO/MEMO Relatóriu ida

More information

13 Testu adaptivu aihoris Trigu no Barley iha Timor-Leste periodu Abstratu Apolinario Ximenes 16 Luis Pereira, 17 Brian Monaghan 2,,Robert W

13 Testu adaptivu aihoris Trigu no Barley iha Timor-Leste periodu Abstratu Apolinario Ximenes 16 Luis Pereira, 17 Brian Monaghan 2,,Robert W 13 Testu adaptivu Trigu no Barley iha Timor-Leste periodu 2013-2016 Abstratu Apolinario Ximenes 16 Luis Pereira, 17 Brian Monaghan 2,,Robert Wiliams 2 Aihoris trigu (Wheat & Barley) Triticum aestivum L.Hordeum

More information

World Bank Document

World Bank Document Public Disclosure Authorized Public Disclosure Authorized Public Disclosure Authorized Public Disclosure Authorized 42769 2 0 0 7, ii/24 TIMOR-LESTE DEZENVOLVIMENTU JUVENTUDE NO MERKADU TRABALLU: REZUMU

More information

JUDICIAL SYSTEM MONITORING PROGRAMME

JUDICIAL SYSTEM MONITORING PROGRAMME JUDICIAL SYSTEM MONITORING PROGRAMME PROGRAMA DE MONITORIZAÇÃO DO SISTEMA JUDICIAL Aktualizasaun Justica Periodo : Maiu 2008 Edisaun:... /2008 Perspektiva Legal Konaba Klemensia Prefasiu Iha loron 23 Abril

More information

LA IHA JOVEN IDA MAKA HELA IHA KOTUK IHA TIMOR-LESTE ANALIZE SITUASAUN # 1 JOVEN FETO AGRIKULTÓR SIRA

LA IHA JOVEN IDA MAKA HELA IHA KOTUK IHA TIMOR-LESTE ANALIZE SITUASAUN # 1 JOVEN FETO AGRIKULTÓR SIRA LA IHA JOVEN IDA MAKA HELA IHA KOTUK IHA TIMOR-LESTE ANALIZE SITUASAUN # 1 JOVEN FETO AGRIKULTÓR SIRA UNITED NATIONS DEVELOPMENT GROUP ASIA AND THE PACIFIC for more information or to request another copy

More information

Ami-nia Dalan Mak Ba-oin; Sai Forte Hamutuk Hakbi it Sobrevivente Feto-sira husi Violénsia iha Timor-Leste Liu-husi Peskiza Asaun Partisipativu (PAP)

Ami-nia Dalan Mak Ba-oin; Sai Forte Hamutuk Hakbi it Sobrevivente Feto-sira husi Violénsia iha Timor-Leste Liu-husi Peskiza Asaun Partisipativu (PAP) Ami-nia Dalan Mak Ba-oin; Sai Forte Hamutuk Hakbi it Sobrevivente Feto-sira husi Violénsia iha Timor-Leste Liu-husi Peskiza Asaun Partisipativu (PAP) Asosiasaun Chega! ba ita (ACbit) Asia Justice and Rights

More information

JUDICIAL SYSTEM MONITORING PROGRAMME PROGRAMA MONITORIZASAUN BA SISTEMA JUDISIÁRIU SUBMISAUN PENSAUN MENSÁL VITALÍSIA: Projetu Lei Nú. 5/III no Projet

JUDICIAL SYSTEM MONITORING PROGRAMME PROGRAMA MONITORIZASAUN BA SISTEMA JUDISIÁRIU SUBMISAUN PENSAUN MENSÁL VITALÍSIA: Projetu Lei Nú. 5/III no Projet JUDICIAL SYSTEM MONITORING PROGRAMME PROGRAMA MONITORIZASAUN BA SISTEMA JUDISIÁRIU SUBMISAUN PENSAUN MENSÁL VITALÍSIA: Projetu Lei Nú. 5/III no Projetu Lei Nú. 9/III kona-ba Pensaun Mensál Vitalísia ba

More information

JUDICIAL SYSTEM MONITORING PROGRAMME PROGRAMA MONITORIZASAUN SISTEMA JUDISIÁRIU Sumáriu Kazu Tribunál Distritál Dili Periódu Novembru 2017 Afirmasaun:

JUDICIAL SYSTEM MONITORING PROGRAMME PROGRAMA MONITORIZASAUN SISTEMA JUDISIÁRIU Sumáriu Kazu Tribunál Distritál Dili Periódu Novembru 2017 Afirmasaun: JUDICIAL SYSTEM MONITORING PROGRAMME PROGRAMA MONITORIZASAUN SISTEMA JUDISIÁRIU Sumáriu Kazu Tribunál Distritál Dili Periódu Novembru 2017 Afirmasaun: Sumáriu Kazu tuirmai ne e deskreve faktu sira no prosesu

More information

Eskritorio Vice Prokurador Jeral ba Krimes Graves Timor Leste INFORMASAUN IKUS HUSI UNIDADE KRIMES GRAVES 30 Abril 2004 SCU: INVESTIGASAUN NO PROSEKUS

Eskritorio Vice Prokurador Jeral ba Krimes Graves Timor Leste INFORMASAUN IKUS HUSI UNIDADE KRIMES GRAVES 30 Abril 2004 SCU: INVESTIGASAUN NO PROSEKUS Eskritorio Vice Prokurador Jeral ba Krimes Graves Timor Leste INFORMASAUN IKUS HUSI UNIDADE KRIMES GRAVES 30 Abril 2004 SCU: INVESTIGASAUN NO PROSEKUSAUN Unidade Krimes Graves (SCU) estabiliza iha tinan

More information

Tema Liturjia domingu da-22 propoin mai ita reflesaun kona-ba Ukun-fuan. Maromak hakarak ema nia realizasaun no moris nakonu no, iha sentidu ida-ne e

Tema Liturjia domingu da-22 propoin mai ita reflesaun kona-ba Ukun-fuan. Maromak hakarak ema nia realizasaun no moris nakonu no, iha sentidu ida-ne e Tema Liturjia domingu da-22 propoin mai ita reflesaun kona-ba Ukun-fuan. Maromak hakarak ema nia realizasaun no moris nakonu no, iha sentidu ida-ne e maka nia propoin Ninia Ukun-fuan. Maromak nia Ukun-fuan

More information

Land_Law_tetum_Version_3_change[1]

Land_Law_tetum_Version_3_change[1] LEI Nº /2009 [Preâmbulo] REJIME ESPESIÁL KONA BA DEFINISAUN NA IN BA BENS IMÓVEIS NIAN KAPÍTULU I OBJETU NO DEFINISAUN SIRA Artigu 1.º (Objetu) 1. Lei ida ne e estabelese rejime espesiál ba definisaun

More information

Relatoriu Observasaun Eleisaun Prezidente 20 Marsu 2017 Final

Relatoriu Observasaun Eleisaun Prezidente 20 Marsu 2017 Final Relatóriu Monitorizasaun Insidente Violénsia Eleitorál iha Eleisaun Prezidensiál 2017 Sistema Atensaun no Responde Sedu (AtReS) Dokumentasaun NGO Belun, Kampaña no Eleisaun Prezidensiál, 20 Marsu 2017.

More information

Mar-Abr 1

Mar-Abr 1 Mar-Abr 1 KONTEÚDU 3 Editoriiál 3 Husi Provinsiiál 5 Halo buat ne ebé nia dehan 6 Ester feto ne ebé salva nia povu 11 Fila fali ba abut 12 Don Bosco edukadór 15 Don Bosco nia ksolok 118 Mártir foin-sa

More information

Tema Liturjia domingu ikus Kuarezma nian konvida ita atu kontempla Maromak ne ebé, tan domin, tuun mai hasoru ita, fahe ita-nia umanidade, halo An sai

Tema Liturjia domingu ikus Kuarezma nian konvida ita atu kontempla Maromak ne ebé, tan domin, tuun mai hasoru ita, fahe ita-nia umanidade, halo An sai Tema Liturjia domingu ikus Kuarezma nian konvida ita atu kontempla Maromak ne ebé, tan domin, tuun mai hasoru ita, fahe ita-nia umanidade, halo An sai ema nia atan, husik ema oho Nia atu manán egoízmu

More information

07_Ermera

07_Ermera Título Perfil Distritu Editor Boaventura Soares da Silva Sebastiao J. S. L. Pereira Augusto Filipe Gama Clementino P. Barbosa Direksaun Nacional Administrasaun Local Rua de Belarmino Lobo, Dili, Timor

More information

JUDICIAL SYSTEM MONITORING PROGRAMME PROGRAMA MONITORIZASAUN BA SISTEMA JUDISIÁRIU Sumáriu Kazu Tribunál Distritál Oe-Cusse Maiu 2015 Sumáriu prosesu

JUDICIAL SYSTEM MONITORING PROGRAMME PROGRAMA MONITORIZASAUN BA SISTEMA JUDISIÁRIU Sumáriu Kazu Tribunál Distritál Oe-Cusse Maiu 2015 Sumáriu prosesu JUDICIAL SYSTEM MONITORING PROGRAMME PROGRAMA MONITORIZASAUN BA SISTEMA JUDISIÁRIU Sumáriu Kazu Tribunál Distritál Oe-Cusse Maiu 2015 Sumáriu prosesu julgamentu kazu iha Tribunál Distritál Oe-Cusse Periódu

More information

1 Prevalensia infestasaun trichuris suis ba fahi iha suku Lahane Oriental, posto administrativu nain feto, munisipiu Dili Rezumu Paulina Martins da Cr

1 Prevalensia infestasaun trichuris suis ba fahi iha suku Lahane Oriental, posto administrativu nain feto, munisipiu Dili Rezumu Paulina Martins da Cr 1 Prevalensia infestasaun trichuris suis ba fahi iha suku Lahane Oriental, posto administrativu nain feto, munisipiu Dili Rezumu Paulina Martins da Cruz, 1 Acacio Cardoso Amaral, 2 Lindalva Maria Jeronimo

More information

Akompañamentu joven Laura Vicuña nian Out-Dez 1

Akompañamentu joven Laura Vicuña nian Out-Dez 1 Akompañamentu joven Laura Vicuña nian Out-Dez 1 KONTEÚDU 3 Editoriiál 3 Husi Provinsiiál 5 Halo buat ne ebé Nia dehan 6 Harohan atu manán tentasaun 9 Maria akompaña Apóstolu iha Kreda nia inísiu 11 Fila

More information

Microsoft Word - Livru Matadalan_2017.docx

Microsoft Word - Livru Matadalan_2017.docx República Democrática de TimorLeste Matadalan ba Orsamentu Geral Estadu 2017 Sai sidadaun diak, sai heroi diak ba ita nia nasaun Contents Saida mak orsamentu?... 3 Saida mak orsamentu jeral estadu 2017?...

More information

Sistema halo to os uza modelu liña no espésies leguminosa (foremungu no forekeli) ba produsaun hare rai maran lokál fatumasin (oriza sativa, L) Abstra

Sistema halo to os uza modelu liña no espésies leguminosa (foremungu no forekeli) ba produsaun hare rai maran lokál fatumasin (oriza sativa, L) Abstra Sistema halo to os uza modelu liña no espésies leguminosa (foremungu no forekeli) ba produsaun hare rai maran lokál fatumasin (oriza sativa, L) Abstratu 10 Inácio Savio Pereira 12, Domingos do C. Pinto

More information

LH konaba PAN Fome Zero

LH konaba PAN Fome Zero La o Hamutuk Institutu Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu Rua dos Martires da Patria, Bebora, Dili, Timor-Leste Tel: +670 332 1040 email: info@laohamutuk.org Website: www.laohamutuk.org

More information

Jan-Fev 1

Jan-Fev 1 Jan-Fev 1 KONTEÚDU 3 Editoriiál 3 Husi Provinsiiál 5 Halo buat ne ebé nia dehan 6 Profeta Habacuc 8 Adão no Eva no salan orijinál 10 Fila fali ba abut 11 Estréia 2014 18 P. Pascual Chavez nia hanoin kona-ba

More information

Jun-Agos 1

Jun-Agos 1 Jun-Agos 1 KONTEÚDU 3 Editoriiál 3 Husi Provinsiiál 5 Halo buat ne ebé nia dehan 6 Sai Betánia 9 Hoseias: knananuk ida fidelidade nian 11 Fila fali ba abut 31 Lidun moris konsagrada 32 Klima orasaun nian

More information

Microsoft Word - wjureport125_t

Microsoft Word - wjureport125_t JUDICIAL SYSTEM MONITORING PROGRAMME PROGRAMA DE MONITORIZAÇÃO DO SISTEMA JUDICIAL PROVIZAUN ARTIGU 125 KODIGU PROSESU PENAL: LORI IMPLIKASAUN DILEMATIKU BA VITIMA VIOLENSIA DOMESTIKA HO APOIU HUSI: DILI,

More information

REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE 2014 Livru 3 Sai sidadaun diak, sai heroi diak ba ita nia nasaun

REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE 2014 Livru 3 Sai sidadaun diak, sai heroi diak ba ita nia nasaun REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE 2014 Livru 3 Sai sidadaun diak, sai heroi diak ba ita nia nasaun República Democrática de Timor-Leste Ministério das Finanças Gabinete da Ministra S e j a u m b o m

More information

República Democrática de Timor Leste Ministério da Agricultura e Pescas Sistema Fini Nasionál ba Variedade Ne ebé Lansa Fornese familia agrikultór Tim

República Democrática de Timor Leste Ministério da Agricultura e Pescas Sistema Fini Nasionál ba Variedade Ne ebé Lansa Fornese familia agrikultór Tim República Democrática de Timor Leste Ministério da Agricultura e Pescas Sistema Fini Nasionál ba Variedade Ne ebé Lansa Fornese familia agrikultór Timor Leste ho asesu ne ebé siguru ba fini kualidade di

More information