Papél Sosiedade Sivíl hodi tau matan ba Investimentu Estadu Aprezentasaun husi La o Hamutuk ba Retratu Anuál Ajénsia Nasionál Dezenvolvimentu RDTL nian 18 Jullu 2013 La o Hamutuk Institutu Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu Rua Martires da Patria, Bebora, Dili, Timor-Leste Tel: +670 332 1040 email: info@laohamutuk.org Website: www.laohamutuk.org Saida mak La o Hamutuk? Institutu TL ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu Harii iha 2000 Non Partisan Tau matan ba polítika (policy) Hakarak atu ajuda Governu no suporta polítika ne ebé di ak - Atu servi povo no nasaun Area Servisu : Ekonomia Finansa Estadu Direitu ba Rai Polítika Agrikultura Governasaun La simu osan hosi instituisaun, Governu no sira ne ebé iha interese boot iha TL 1
Oinsá hala o knar no dadus analiza mai hosi ne ebé? Analiza ba polítika no advokasia, ladún hare ba implementasaun projetu Submisaun ba Governu no Parlamentu Nasionál Halo treinamentu, workshop, no aprezentasaun Halo diskusaun komunitária, no field visit Diskusaun, fahe hanoin ho públiku, NGO, jornalista, akademia, ajénsia internasionál, nsst Maiór parte hosi Governu, no hosi fonte sira seluk Portal OJE & nia ezekusaun Portal Aprovizionamentu DGE-Estatístika No fonte sira seluk Saida mak LH preokupa liu? Malisan Rekursu - Dependénsia ba Petróleu OJE 2013: tokon $1,648 t$787 (48%) sei mai hosi Fundu Petrolíferu iha 2013. liu t$680 million (40%) hosi FP iha pasadu no futuru. GDP Non-oil iha 2011:.. tokon $1,046 GDP Petróleu in 2011:...tokon $3,463 (81%) Atividade Estadu, selu hosi osan mina-rai, no metade hosi ita nia ekonomia non-oil mai hosi osan mina-rai. Balansu komersiál (2012): t$670 importasaun, t$31 esportasaun. Osan mina-rai la sustentável, la fó servisu barak sei ba hotu estadu. Fundu Petróleu bele suporta igualdade entre jerasaun, maibé la garante boa governasaun ka prevene korrupsaun. FP sei hotu lalais karik ita gasta barak liu ho beibeik. Súl Sudan mak depende liu ba esportasaun petróleu no gas molok Timor-Leste. 2
Ekonomia Rentier Osan suli maka as tama mai, maibé dala barak gasta la ho hanoin Povo nia osan maske la mai hosi sira nia taxa OJE sa e 28%/tinan, lalais liu ita nia ekonomia, no lalais liu iha mundu hafoin Zimbabwe. Mina-rai sei la dura ba tempu naruk 3
Reseita petrolíferu sei kontinua tun Gráfiku ne e hatudu katak TL pasa ona tempu produsaun másimu hosi Bayu-Undan and Kitan. Fundu Petróleu sei hotu lalais. 4
Projetu petróleu domina desizaun Governu nian Ekonomia petrolíferu domina ekonomia tomak 5
Kreximentu GDP mai husi despeza estadu nian de it Knar Sosiedade Sivíl hodi tau matan ba programa Governu Reprezenta hanoin no nesesidade ema sira ne ebé vulneravel no haketak ona hosi benefísiu programa estadu nian Ema barak hanoin katak polítiku na in sira iha Dili ladún hatene konaba fallansu hosi projetu infrastrutura ne ebé sira implementa iha distritu. Projetu iha Dili mak prioridade prefere liu ba ema estranjeiru ne ebé vizita mai. Ida ne e mak povu Timor-Leste luta atu hetan? 6
Analiza Advokasia Objetivu, independente, no hare hosi perspetiva diferente Hare vizaun ba tempu naruk (la ós eleisaun oin mai) Bele hare ba area rurais, la ós de it ba Dili Labele tuir ajenda doadór Sosiedade Sivíl no Governu hetan influensia la hanesan Liu hosi Parlamentu, konsultasaun ho órgaun estadu nian, karta no media Ho dalan persuasivu no mós konfrontasaun pasífiku Sukat opsaun polítika ne ebé diferente Efetivu liu atu halo iha inísiu iha síkulu projetu, maibé dala barak seidauk iha informasaun no oportunidade Ajuda asegura hodi tuir prosesu legal sira Transparente no akuntavel oinsá uza povo nia osan OJE, Lisenseamentu Ambientál, aprovizionamentu, ezekusaun, evaluasaun no pagamentu Propoin ka demonstra alternativu Ajuda implementasaun programa Suporta estadu atu implementa, konsulta ka publika projetu nian La presiza halo funsionáriu moe ba públiku se karik sira halo erru Ajuda ema no implementador sira hodi komprende povo nia nesesidade no preokupasaun 7
Saida mak LH sujere ba ADN atu halo? Promove dezenvolvimentu nasionál no atividade ekonomia iha distritu Rasionaliza rekursu finanseiru bazeia ba cost-benefit analysis Hili projetu ho matenek no ida ne ebé di ak no presiza hosi TL Kontrola kustu no kualidade hosi kapitál dezenvolvimentu projetu nian Konsidera kustu tomak projetu nian: manutensaun, operasaun, decommissioning, ambiente Tau matan ba benefísiu: finansial, ekonómiku (kampu servisu, sub-contract) no sosiál Tau matan ba impaktu no risku: osan, rai, ambientál, eviksaun, kustu oportunidade 8
MDG-Suco: karun, laiha kualidade, susar atu hadi ak, no la apropriadu ba area rural. NGO KSI no komunidade sira iha Ermera nia projetu uma: baratu, uza rekursu lokál no apropriadu liu Maske iha mandatu ba viabilidade ante-projetu nian, maibé ne e seidauk hala o Kustu konstrusaun projetu eletrisidade hosi tokon $367 sa e ba liu biliaun ida 9
Supply Base - Tasi Mane Laiha Planu Jestaun Ambientál, iha de it Estratéjia PJA Laiha tender ba estudu viabilidade (kontratu sira ba Eastlog) Ita seidauk hetan asesu ba estudu ne ebé halo ona Estudu kona-ba viabilidade komersiál Front-End Engineering Design Kustu tomak projetu Ponte Comoro Loloos ponte sira iha distritu mak presiza prioridade liu, duke iha Dili 10
Projetu sira tenke bazeia ba realidade no nesesidade TL Prioridade OJE: Agrikultura Saúde Edukasaun Ekonomia lokál Nasaun sira ne ebé atinje ona MDG gasta 28% hosi sira nia OJE ba saúde no edukasaun. Timor-Leste sei gasta 13% iha 2013. Gasta 2% ba agrikultura no 3% atu dezenvolve ekonomia. 11
Molok 2025, Bayu Undan no Kitan maran Tuir Sensu 2010, labarik idade ki ik besik dupla kompara idade liu 20. To o 2025, labarik 330,000 sei moris. Oinsá ho sira nia futuru? 12
Setór Privadu bele simu responsabilidade ba futuru nasaun nian Setór privadu tenke fó prioridade ba agrikultura, ne ebé bele hamenus kiak no dezenvolve ekonomia. Menus 10% husi forsa laboral, servisu iha empreza privadu inklui kontraktor Governu nian. 58,200 ema servisu iha setór privadu, iha ne ebé 75% mane. 18,000 servisu iha konstrusaun. 70% depende ba setór agrikultura no servisu informal. Oinsá ita nia Governu bele servisu ho ita nia setór empreza atu dezenvolve ekonomia ekuitavel no sustentável iha Timor-Leste, ho kualidade projetu no kualidade moris, ba tempu naruk? 13
Dívida Públiku Risku naruk ba finansa públiku Aumenta tentasaun atu gasta barak Tanba osan na in ladún fiar ba kapasidade RDTL atu jere nia projetu boot sira ADN ba EPIA LH suporta, no ida ne e importante Maibé saida mak ami bele kontribui? 14
Labele haluha sira!! 15